Vyliečil som sa z celiakie, časopis Slovenka
To, že s mojím trávením nie je niečo v poriadku, so vnímal už od detstva. Nepripisoval som tomu ale veľkú pozornosť. Potom sa problémy začali zhoršovať. Bezlepková diéta a klasický medicínsky prístup však pomoholi len dočasne. Neriešili totiž môj skutočný problém.
Zdroj: Slovenka Zdravie rodiny
Dátum: marec 2015
Celiakiu mi diagnostikovali v roku 2003. Mal som 22 rokov. Od ranného detstva som vnímal svoje brucho a jeho rôzne pohyby, nadúvanie, dobrodružné vyprázdňovanie. Nikdy som tomu však nepripisoval pozornosť. V roku 2001 som počas vysokoškolského štúdia odletel na 5 mesiacov za skúsenosťou do USA. Tam som si zažil vtedy moju prvú väčšiu životnú skúšku. Niekoľko mesiacov som bol vo veľkom fyzickom i psychickom vypätí. Tu som si začal byť naplno vedomý mojich problémov s trávením. Po návrate na Slovensko som mával časté gastroenterologické infekcie, ktoré sa prejavovali najmä opakujúcimi sa hnačkami. Vnímal som, že napriek dostatočnej konzumácii jedla, som strácal na váhe. Začal som sa cítiť unavený a podráždený. Prežíval som často strach a napätie z neznámeho diania v mojom tele. Zásadne sa mi zhoršila pleť, čo bol pre mňa v tej dobe veľký problém.
Trvalo ďalšie dva roky až som vyhľadal lekársku pomoc. Dovtedy som hnačky riešil krátkodobými diétami a liekmi. Chorobu som reálne ignoroval, pristupoval som len k potláčaniu symptómov. Následok čoho na seba nenechal dlho čakať a v roku 2003 ma hospitalizovali. Tentokrát už s hnačkou, pri ktorej som neudržal ani vodu a bola potrebná intravenózna výživa a stabilizácia v nemocnici. Toto bol pre mňa finálny budíček, po ktorom som bol pevne rozhodnutý zistiť, čo sa to vlastne so mnou deje. Asi po troch - štyroch gastroenterológoch, som skončil v rukách skutočnej odborníčky. Do pol roka som mal na stole jasné výsledky všetkých odberov a histologických vyšetrení s finálnou diagnózou celiakia. Po nastavení bezlepkovej diéty, ktorá v tej dobe pre mňa vôbec nebola jednoduchá, kedže som pracovne začal veľmi intenzívne cestovať mimo SR, sa môj zdravotný stav výrazne zlepšil. Striktne som držal bezlepkovú diétu. Moja váha narástla, nepríjemné príznaky ustupovali z mesiaca na mesiac. Asi v priebehu pol roka od začiatku diéty som bol úplne fit. Malátnosť odišla, brucho som prestal prirodzene vnímať.
Túto dobu však označujem za dobu pravekú, čo sa môjho vedomia a znalostí o alternatívnej medicíne týka. Bol som absolútne slepý pacient v role obete vlastných iracionálnych strachov s typickým chovaním ovce (alebo skôr barana) v stáde. Netušil som nič o fungovaní vlastného tela. Alternatívu som silne posudzoval a odsudzoval. Jednoducho som užíval lieky podľa toho ako lekári predpísali. Vnímal som ich ako autority, ktoré majú právo rozhodovať o mojom zdraví a ja povinnosť ich počúvať.
V roku 2008 však nastala v mojom živote ďalšia stresová situácia, tentokrát omnoho zásadnejšieho rozmeru ako predtým. Môj zdravotný stav sa napriek bezlepkovej diéte, ktorú som stále poctivo dodržiaval, čo potvrdzovali i pozitívne lekárske testy, rýchlo začal opäť zhoršovať. Rok 2009 bol prelomovým v mojom živote v tom zmysle, že som prvýkrát privoňal k alternatíve. Spravil som ďalšie dietetické zmeny, vyhodil som všetky lieky, ktoré som v tej dobe užíval. Prešiel som mnohými detoxikáciami. Vnikol som do ezoteriky a začal študovať kineziológiu, skúšať rodinné konštelácie a regresné terapie. Prešiel som na tradičnú čínsku medicínu, byliny, homeopatiu. Kupoval som si rôzne zahraničné publikácie a najnovšie štúdie, keďže som pracoval v oblasti modernej medicíny, nechcel som na ňu zanevrieť. Nechal som si spraviť množstvo testov kade-tade po svete. Stretol som sa s autormi mnohých zaujímavých kníh. Prepadal som urinoterapii a očistným hladovkám. Neskôr som pochopil, že som tak získal obrovské skúsenosti so širokého poľa alternatívnych metód a najmä vlastné zážitky a teda poznanie svojho tela.
V tejto dobe som sa dostal i k metóde CESTA. Oslovil ma príbeh autorky Brandon Bays, jeho jednoduché spracovanie a tiež fakt, že samotný postup tejto metódy je vo svojom základnom spracovaní prístupný v knihe. Niečo vo mne okamžite vedelo, že toto je ono. Na racionálnej úrovni som netušil, o čom CESTA je. Vyskúšal som ju tak ako mnohé iné modality v tomto čase. Moje prvé reálne zažívanie tejto metódy mi prinieslo momenty, na ktoré ma nič nemohlo pripraviť. Po absolvovaní prvého silne zážitkového semináru, kde som zásadným spôsobom pochopil dôležitosť vnímania vlastnej emocionality, som sa rozhodol pokračovať ďalej. Okamžite som začal pociťovať zmeny vo vlastnom zdraví. Už počas prvého trojdňového víkendového semináru. Dôveroval som procesu, napriek tomu, že nebol príjemný. Chápal som v tej dobe, že ide o prirodzené detoxikačné prejavy na bunkovej úrovni. Asi po 4-5 mesiacoch, ako som postupne absolvoval celý program CESTY a na jednotlivých seminároch zažíval ďalšie a ďalšie hlboké uvedomenia a emocionálne sa uzdravoval, som vnímal vitálny pocit z vlastného zdravia.
V roku 2011, dva roky po prvom stretnutí sa s Cestou som cestoval do Indie, kde som sa rozhodol ukončiť bezlepkovú diétu. Odvtedy konzumujem i lepok, na ktorý nemám žiadne reakcie. Môj jedálniček je pestrý, v podstate konzumujem úplne všetko. Vnímam signály tela. Stravujem sa podľa ročných období, podľa toho čo je prirodzene dostupné lokálne. V lete mi napr. prirodzene odchádza chuť na mäso a jem množstvo čerstvých šalátov, ktoré mi naopak nástupom jesene so svojimi chladnými a daždivými dňami, telo prirodzene prestáva akceptovať. V zime konzumujem väčšie množstvo tukov, aj živočíšnych. Snažím sa spolu s celou mojou rodinou vyberať si kvalitnú stravu, čo je dnes už naozaj možné. Priznám sa, že to je asi jediné pravidlo, ktoré okolo jedla mám. Strava je samozrejme dôležitým prvkom, je však len jednou z premenných v rovnici celkového zdravotného stavu a toho, ako sa človek cíti.
Napriek tomu, že symptómy som nemal žiadne, som sa pre pokoj vlastnej mysle rozhodol v na konci roka 2012 ísť na GAE kontrolu. Lékar v čase odberu krvi na vyšetrenie tTGA nevedel, že už rok fungujem na normálnej strave, vrátane lepku. Konzumácii pšeničného pečiva, či cestovín som sa nevyhýbal. Keď prišli pozitívne výsledky, oznámil som mu tento fakt. Lekárska veda k veci v mojom prípade pristupuje takto: plavé vlasy, modré oči, teda genetické predispozície, ďalej existujúce chronické ochorenie imunitného systému (v tej dobe som trpel prieduškovou astmou), spúšťač v podobe opakovaného stresu – učebnicový príklad k rozvinutiu pridruženého ochorenia imunitného systému – napr. celiakie. Minulý rok som si dal vyšetrenie k Vianociam spraviť opäť. Komplexné parametre krvi i moču, mineralogram, pečeňové testy a špeciálne testy na celiakiu mám kompletne v norme. Teším sa z toho, že i medicína potvrdzuje môj subjektívny pocit z pevného zdravia.
Skutočná príčina mojej celiakie
Tak, ako vlastný proces ochorenia a následného uzdravenia vnímam dnes – prvotné príčiny boli v potlačených emóciách. Tak, ako väčšina ľudí, i ja som vtedy veril v tzv. dobré, povolené, akceptované a tzv. zlé, okolím nepovolené a spoločnosťou neprijímané emócie. V mojom prípade išlo najmä o zásadne potlačenú emóciu hnevu. Celkovo som sa však vyhýbal prejavom akýchkoľvek dynamických emócií a tak výrazne potláčal seba samého. Dnes tiež viem, že môj nezdravý vnútorný vzťah s otcom a z neho plynúce ďalšie seba-manipulujúce správanie, malo silný negatívny dopad na vlastné zdravie.
A čo by som poradil ľuďom s rovnakou diagnózou?
Dodržiavajte skutočne poctivo diétu. Neoplatí sa ju porušovať a hazardovať s vážnejšími ochoreniami. Vo svojej podstate ide o nútenú zdravú diétu, ktorá naozaj má svoje dôvody a funguje rýchlo a dlhodobo u celiatikov. Ak život prinesie pozvania na skutočné odhalenie samotných príčin celiakie a budete pripravení spraviť nemenné rozhodnutie vyhrnúť rukávy, vedzte, že existuje metóda, ktorá ma reálne uzemnené nástroje na úplné uzdravenie i z celiakie. Úspech záleží na skutočnosti tohto rozhodnutia, keďže samotná cesta k uzdraveniu je proces postupný a silne individuálny. Človek si na ňom spätne zažíva z hĺbky chyby minulosti (často i svojich predkov, nielen bezprostredne tie vlastné) a to môže trvať nejakú dobu i vyžadovať otvorenosť voči nepríjemným fyzickým stavom.
Dátum: marec 2015
Celiakiu mi diagnostikovali v roku 2003. Mal som 22 rokov. Od ranného detstva som vnímal svoje brucho a jeho rôzne pohyby, nadúvanie, dobrodružné vyprázdňovanie. Nikdy som tomu však nepripisoval pozornosť. V roku 2001 som počas vysokoškolského štúdia odletel na 5 mesiacov za skúsenosťou do USA. Tam som si zažil vtedy moju prvú väčšiu životnú skúšku. Niekoľko mesiacov som bol vo veľkom fyzickom i psychickom vypätí. Tu som si začal byť naplno vedomý mojich problémov s trávením. Po návrate na Slovensko som mával časté gastroenterologické infekcie, ktoré sa prejavovali najmä opakujúcimi sa hnačkami. Vnímal som, že napriek dostatočnej konzumácii jedla, som strácal na váhe. Začal som sa cítiť unavený a podráždený. Prežíval som často strach a napätie z neznámeho diania v mojom tele. Zásadne sa mi zhoršila pleť, čo bol pre mňa v tej dobe veľký problém.
Trvalo ďalšie dva roky až som vyhľadal lekársku pomoc. Dovtedy som hnačky riešil krátkodobými diétami a liekmi. Chorobu som reálne ignoroval, pristupoval som len k potláčaniu symptómov. Následok čoho na seba nenechal dlho čakať a v roku 2003 ma hospitalizovali. Tentokrát už s hnačkou, pri ktorej som neudržal ani vodu a bola potrebná intravenózna výživa a stabilizácia v nemocnici. Toto bol pre mňa finálny budíček, po ktorom som bol pevne rozhodnutý zistiť, čo sa to vlastne so mnou deje. Asi po troch - štyroch gastroenterológoch, som skončil v rukách skutočnej odborníčky. Do pol roka som mal na stole jasné výsledky všetkých odberov a histologických vyšetrení s finálnou diagnózou celiakia. Po nastavení bezlepkovej diéty, ktorá v tej dobe pre mňa vôbec nebola jednoduchá, kedže som pracovne začal veľmi intenzívne cestovať mimo SR, sa môj zdravotný stav výrazne zlepšil. Striktne som držal bezlepkovú diétu. Moja váha narástla, nepríjemné príznaky ustupovali z mesiaca na mesiac. Asi v priebehu pol roka od začiatku diéty som bol úplne fit. Malátnosť odišla, brucho som prestal prirodzene vnímať.
Túto dobu však označujem za dobu pravekú, čo sa môjho vedomia a znalostí o alternatívnej medicíne týka. Bol som absolútne slepý pacient v role obete vlastných iracionálnych strachov s typickým chovaním ovce (alebo skôr barana) v stáde. Netušil som nič o fungovaní vlastného tela. Alternatívu som silne posudzoval a odsudzoval. Jednoducho som užíval lieky podľa toho ako lekári predpísali. Vnímal som ich ako autority, ktoré majú právo rozhodovať o mojom zdraví a ja povinnosť ich počúvať.
V roku 2008 však nastala v mojom živote ďalšia stresová situácia, tentokrát omnoho zásadnejšieho rozmeru ako predtým. Môj zdravotný stav sa napriek bezlepkovej diéte, ktorú som stále poctivo dodržiaval, čo potvrdzovali i pozitívne lekárske testy, rýchlo začal opäť zhoršovať. Rok 2009 bol prelomovým v mojom živote v tom zmysle, že som prvýkrát privoňal k alternatíve. Spravil som ďalšie dietetické zmeny, vyhodil som všetky lieky, ktoré som v tej dobe užíval. Prešiel som mnohými detoxikáciami. Vnikol som do ezoteriky a začal študovať kineziológiu, skúšať rodinné konštelácie a regresné terapie. Prešiel som na tradičnú čínsku medicínu, byliny, homeopatiu. Kupoval som si rôzne zahraničné publikácie a najnovšie štúdie, keďže som pracoval v oblasti modernej medicíny, nechcel som na ňu zanevrieť. Nechal som si spraviť množstvo testov kade-tade po svete. Stretol som sa s autormi mnohých zaujímavých kníh. Prepadal som urinoterapii a očistným hladovkám. Neskôr som pochopil, že som tak získal obrovské skúsenosti so širokého poľa alternatívnych metód a najmä vlastné zážitky a teda poznanie svojho tela.
V tejto dobe som sa dostal i k metóde CESTA. Oslovil ma príbeh autorky Brandon Bays, jeho jednoduché spracovanie a tiež fakt, že samotný postup tejto metódy je vo svojom základnom spracovaní prístupný v knihe. Niečo vo mne okamžite vedelo, že toto je ono. Na racionálnej úrovni som netušil, o čom CESTA je. Vyskúšal som ju tak ako mnohé iné modality v tomto čase. Moje prvé reálne zažívanie tejto metódy mi prinieslo momenty, na ktoré ma nič nemohlo pripraviť. Po absolvovaní prvého silne zážitkového semináru, kde som zásadným spôsobom pochopil dôležitosť vnímania vlastnej emocionality, som sa rozhodol pokračovať ďalej. Okamžite som začal pociťovať zmeny vo vlastnom zdraví. Už počas prvého trojdňového víkendového semináru. Dôveroval som procesu, napriek tomu, že nebol príjemný. Chápal som v tej dobe, že ide o prirodzené detoxikačné prejavy na bunkovej úrovni. Asi po 4-5 mesiacoch, ako som postupne absolvoval celý program CESTY a na jednotlivých seminároch zažíval ďalšie a ďalšie hlboké uvedomenia a emocionálne sa uzdravoval, som vnímal vitálny pocit z vlastného zdravia.
V roku 2011, dva roky po prvom stretnutí sa s Cestou som cestoval do Indie, kde som sa rozhodol ukončiť bezlepkovú diétu. Odvtedy konzumujem i lepok, na ktorý nemám žiadne reakcie. Môj jedálniček je pestrý, v podstate konzumujem úplne všetko. Vnímam signály tela. Stravujem sa podľa ročných období, podľa toho čo je prirodzene dostupné lokálne. V lete mi napr. prirodzene odchádza chuť na mäso a jem množstvo čerstvých šalátov, ktoré mi naopak nástupom jesene so svojimi chladnými a daždivými dňami, telo prirodzene prestáva akceptovať. V zime konzumujem väčšie množstvo tukov, aj živočíšnych. Snažím sa spolu s celou mojou rodinou vyberať si kvalitnú stravu, čo je dnes už naozaj možné. Priznám sa, že to je asi jediné pravidlo, ktoré okolo jedla mám. Strava je samozrejme dôležitým prvkom, je však len jednou z premenných v rovnici celkového zdravotného stavu a toho, ako sa človek cíti.
Napriek tomu, že symptómy som nemal žiadne, som sa pre pokoj vlastnej mysle rozhodol v na konci roka 2012 ísť na GAE kontrolu. Lékar v čase odberu krvi na vyšetrenie tTGA nevedel, že už rok fungujem na normálnej strave, vrátane lepku. Konzumácii pšeničného pečiva, či cestovín som sa nevyhýbal. Keď prišli pozitívne výsledky, oznámil som mu tento fakt. Lekárska veda k veci v mojom prípade pristupuje takto: plavé vlasy, modré oči, teda genetické predispozície, ďalej existujúce chronické ochorenie imunitného systému (v tej dobe som trpel prieduškovou astmou), spúšťač v podobe opakovaného stresu – učebnicový príklad k rozvinutiu pridruženého ochorenia imunitného systému – napr. celiakie. Minulý rok som si dal vyšetrenie k Vianociam spraviť opäť. Komplexné parametre krvi i moču, mineralogram, pečeňové testy a špeciálne testy na celiakiu mám kompletne v norme. Teším sa z toho, že i medicína potvrdzuje môj subjektívny pocit z pevného zdravia.
Skutočná príčina mojej celiakie
Tak, ako vlastný proces ochorenia a následného uzdravenia vnímam dnes – prvotné príčiny boli v potlačených emóciách. Tak, ako väčšina ľudí, i ja som vtedy veril v tzv. dobré, povolené, akceptované a tzv. zlé, okolím nepovolené a spoločnosťou neprijímané emócie. V mojom prípade išlo najmä o zásadne potlačenú emóciu hnevu. Celkovo som sa však vyhýbal prejavom akýchkoľvek dynamických emócií a tak výrazne potláčal seba samého. Dnes tiež viem, že môj nezdravý vnútorný vzťah s otcom a z neho plynúce ďalšie seba-manipulujúce správanie, malo silný negatívny dopad na vlastné zdravie.
A čo by som poradil ľuďom s rovnakou diagnózou?
Dodržiavajte skutočne poctivo diétu. Neoplatí sa ju porušovať a hazardovať s vážnejšími ochoreniami. Vo svojej podstate ide o nútenú zdravú diétu, ktorá naozaj má svoje dôvody a funguje rýchlo a dlhodobo u celiatikov. Ak život prinesie pozvania na skutočné odhalenie samotných príčin celiakie a budete pripravení spraviť nemenné rozhodnutie vyhrnúť rukávy, vedzte, že existuje metóda, ktorá ma reálne uzemnené nástroje na úplné uzdravenie i z celiakie. Úspech záleží na skutočnosti tohto rozhodnutia, keďže samotná cesta k uzdraveniu je proces postupný a silne individuálny. Človek si na ňom spätne zažíva z hĺbky chyby minulosti (často i svojich predkov, nielen bezprostredne tie vlastné) a to môže trvať nejakú dobu i vyžadovať otvorenosť voči nepríjemným fyzickým stavom.
