Osobní rozvoj: Ako vnímam Cestu?
Ak som dnes požiadaný vysvetliť Cestu, prvá vec, čo robím, je že vnímam človeka sediaceho oproti mne a chvíľu sa mu dívam do očí. Na Slovensku je mnoho takých, ktorým jednoducho odporučím si po odpoveď prísť na seminár autorky tejto metódy (tiež pomenovávanej ako terapia). Koná sa 10. – 12. apríla 2015 v Bratislave, priamo pod vedením Američanky Brandon Bays.
Zdroj: Osobní rozvoj
Dátum: leto 2013
A potom sú takí, ktorým odpovedám jednoducho: „Ide o postupnosť krokov a súbor terapeutických nástrojov a techník, ktoré sú vymedzené, ich použitie však nemá presné pravidlá. Aplikujú sa na sedení, počas ktorého je klient navádzaný terapeutom metódy do rozšíreného stavu vedomia, kde nachádza vlastné odpovede na otázky, ktoré sú v jeho živote aktuálne.“ Ak človek vníma, že tento postup funguje, dovolím si pokračovať. Vtedy vysvetlím, že každý moment sme schopní vo vlastnom tele zachytiť pocit – emóciu – vlastnú energiu. Dostatočne pozorným zotrvaním v danom momente je klient empaticky navádzaný terapeutom, aby sústredil všetku svoju pozornosť na vlastné telo. Tu sa mnohí zvyknú spýtať prečo? A tak automaticky odpovedám, pretože telo vie, čo má robiť. Je to barometer duše, ako zvykne samotná Brandon o tele hovoriť. K tomu moje vlastné nespočetné skúsenosti len dodávajú, že nie je treba nič iné konať, ako zotrvať otvorený a pravdivý ku komunikácii nášho vlastného tela.
To, že telo ma autonómne samo-regeneračné schopnosti je dnes už dávno pomenovaným vedeckým faktom. Prečo teda stále o tejto danosti tak mnoho ľudí ani len netuší, a prečo tí, čo tušia, stále pochybujú?
A tu sa dostávam k mysli, k vlastným programom, ak chcete presvedčeniam, ktoré na vedomej i podvedomej úrovni riadia naše životy. Cesta vo svojom učení venuje veľký priestor i práci s mysľou a učí zachytávať, rozpoznávať a trvalo odstraňovať nezdravé vzorce správania, ktoré fungujú ako naši vlastní vnútorní sabotéri. Ako? Jednoducho tým, že v rámci procesu Cesty (terapeutického sedenia) je klient prirodzene svojou vlastnou inteligenciou, pozorujúc emócie v tele a pracujúc pozorne s vlastnou mysľou, skúseným terapeutom navedený do momentu, kedy v jeho živote došlo k nezdravej, nevedomej reakcii a vytvoreniu takéhoto presvedčenia. Ide o proces vedomého prežitia vlastnej spomienky. Živo v prítomnom okamihu, tak ako keby sa odohrávala práve teraz. Dôraz je kladený na plné emocionálne prežitie celej situácie a kompletné ústne pomenovanie všetkého, čo sa v danom momente deje. Prirodzeným výsledkom je skutočné, hlboké a konečné odpustenie druhým a najmä sebe.
Takto jednoducho som sa ja zbavil tzv. nevyliečiteľnej prieduškovej astmy a tzv. celoživotnej bezlepkovej diéty. Jednoduchým odhalením koreňových príčin (spomienok) týchto zdravotných ťažkostí.
Dnes súhlasím s autorkou metódy, keď tvrdí, že Cesta nie je pre každého. Odpoveď na otázku prečo napovie viacej. Pretože sú takí, ktorí vyššie riadky spochybnia, ich vnútorní hlas ostro kritizuje práve v týchto momentoch, posudzuje, porovnáva, zosmiešňuje, bagatelizuje či tvrdo odmieta. V hlave prebieha proces, ktorý sa celý postup snaží pochopiť, predstaviť si, nájsť nedokonalosti, jednoducho dokázať, že nefunguje. Veľkú skupinu tvoria ľudia, ktorí ich vlastný životný príbeh drží spútaných na jednom mieste. Či ide o utrpenie akéhokoľvek charakteru, alebo len železnú košeľu v podobe zvyku – na tom veľmi nezáleží.
Cesta totiž nič neučí, nie je to dokonca ani terapia v pravom zmysle slova. Nie je terapeut a ten druhý. Brandon ľudí, ktorí sa rozhodnú prejsť celým programom Cesty priamo označuje ako praktizujúcich Cestu (z angl. „The Journey Practitioner“). V procesoch Cesty nie je učiteľa ani žiaka. Len dve ľudské bytosti, z ktorých jedna si témou už vo vlastnom živote prešla a druhá tak práve koná.
Cesta týmto len berie. Spôsob práce s metódou zbavuje nezdravých presvedčení, životných omylov, ilúzií o tom čo je skutočné a čo nie, nezdravých reakcií, fyzických ochorení, seba-limitujúceho správania. Postupne tak vracia človeku spojenie so sebou samým v priestore čistého bytia. Toto všetko dosahuje zažívaním vlastnej podstaty cez učenie Enneagramu a najmodernejších poznatkov neuro-molekulárnej vedy.
Aplikácia metódy nemá ohraničenie. Nie je určená len ľuďom, ktorí seba samých vnímajú ako terapeuti a chcú priamo pomáhať druhým. Metóda adresuje akýkoľvek neduh na úrovni fyzickej, mentálnej i duchovnej. A kto by takémuto tvrdeniu dnes už veril?!
A preto záverom v stručnosti môj vlastný príklad: som vyštudovaný ekonóm. Považujem sa za poctivého podnikateľa, manažéra. Praktickým tzv. procesovaním počas samotných seminárov Cesty sa nástroje tejto metódy integrujú v človeku. Adresovaním a stratou podvedomých vzorcov správania a nezdravých presvedčení sa život automaticky stáva vedomejším, farebnejším, veselším, pravdivým, jednoducho živým. Toto sa priamo odzrkadľuje na všetkých úrovniach žitia. V rodine s manželkou, v prístupe a samotnej výchove detí, vo vzťahoch s priateľmi a na pracovisku, v profesionálnej sebarealizácii, vo fyzickom zdraví, v bežnej medziľudskej interakcii, vo vnímaní seba samého a vlastných životných rolí a v konečnom dôsledku i v samotnom prínose spoločnosti.
Takto vnímam Cestu ja. Takto Cesta funguje u mňa. A to je pre mňa dostatočné na to, aby som tvrdil, že Cesta jednoducho funguje!
Dátum: leto 2013
A potom sú takí, ktorým odpovedám jednoducho: „Ide o postupnosť krokov a súbor terapeutických nástrojov a techník, ktoré sú vymedzené, ich použitie však nemá presné pravidlá. Aplikujú sa na sedení, počas ktorého je klient navádzaný terapeutom metódy do rozšíreného stavu vedomia, kde nachádza vlastné odpovede na otázky, ktoré sú v jeho živote aktuálne.“ Ak človek vníma, že tento postup funguje, dovolím si pokračovať. Vtedy vysvetlím, že každý moment sme schopní vo vlastnom tele zachytiť pocit – emóciu – vlastnú energiu. Dostatočne pozorným zotrvaním v danom momente je klient empaticky navádzaný terapeutom, aby sústredil všetku svoju pozornosť na vlastné telo. Tu sa mnohí zvyknú spýtať prečo? A tak automaticky odpovedám, pretože telo vie, čo má robiť. Je to barometer duše, ako zvykne samotná Brandon o tele hovoriť. K tomu moje vlastné nespočetné skúsenosti len dodávajú, že nie je treba nič iné konať, ako zotrvať otvorený a pravdivý ku komunikácii nášho vlastného tela.
To, že telo ma autonómne samo-regeneračné schopnosti je dnes už dávno pomenovaným vedeckým faktom. Prečo teda stále o tejto danosti tak mnoho ľudí ani len netuší, a prečo tí, čo tušia, stále pochybujú?
A tu sa dostávam k mysli, k vlastným programom, ak chcete presvedčeniam, ktoré na vedomej i podvedomej úrovni riadia naše životy. Cesta vo svojom učení venuje veľký priestor i práci s mysľou a učí zachytávať, rozpoznávať a trvalo odstraňovať nezdravé vzorce správania, ktoré fungujú ako naši vlastní vnútorní sabotéri. Ako? Jednoducho tým, že v rámci procesu Cesty (terapeutického sedenia) je klient prirodzene svojou vlastnou inteligenciou, pozorujúc emócie v tele a pracujúc pozorne s vlastnou mysľou, skúseným terapeutom navedený do momentu, kedy v jeho živote došlo k nezdravej, nevedomej reakcii a vytvoreniu takéhoto presvedčenia. Ide o proces vedomého prežitia vlastnej spomienky. Živo v prítomnom okamihu, tak ako keby sa odohrávala práve teraz. Dôraz je kladený na plné emocionálne prežitie celej situácie a kompletné ústne pomenovanie všetkého, čo sa v danom momente deje. Prirodzeným výsledkom je skutočné, hlboké a konečné odpustenie druhým a najmä sebe.
Takto jednoducho som sa ja zbavil tzv. nevyliečiteľnej prieduškovej astmy a tzv. celoživotnej bezlepkovej diéty. Jednoduchým odhalením koreňových príčin (spomienok) týchto zdravotných ťažkostí.
Dnes súhlasím s autorkou metódy, keď tvrdí, že Cesta nie je pre každého. Odpoveď na otázku prečo napovie viacej. Pretože sú takí, ktorí vyššie riadky spochybnia, ich vnútorní hlas ostro kritizuje práve v týchto momentoch, posudzuje, porovnáva, zosmiešňuje, bagatelizuje či tvrdo odmieta. V hlave prebieha proces, ktorý sa celý postup snaží pochopiť, predstaviť si, nájsť nedokonalosti, jednoducho dokázať, že nefunguje. Veľkú skupinu tvoria ľudia, ktorí ich vlastný životný príbeh drží spútaných na jednom mieste. Či ide o utrpenie akéhokoľvek charakteru, alebo len železnú košeľu v podobe zvyku – na tom veľmi nezáleží.
Cesta totiž nič neučí, nie je to dokonca ani terapia v pravom zmysle slova. Nie je terapeut a ten druhý. Brandon ľudí, ktorí sa rozhodnú prejsť celým programom Cesty priamo označuje ako praktizujúcich Cestu (z angl. „The Journey Practitioner“). V procesoch Cesty nie je učiteľa ani žiaka. Len dve ľudské bytosti, z ktorých jedna si témou už vo vlastnom živote prešla a druhá tak práve koná.
Cesta týmto len berie. Spôsob práce s metódou zbavuje nezdravých presvedčení, životných omylov, ilúzií o tom čo je skutočné a čo nie, nezdravých reakcií, fyzických ochorení, seba-limitujúceho správania. Postupne tak vracia človeku spojenie so sebou samým v priestore čistého bytia. Toto všetko dosahuje zažívaním vlastnej podstaty cez učenie Enneagramu a najmodernejších poznatkov neuro-molekulárnej vedy.
Aplikácia metódy nemá ohraničenie. Nie je určená len ľuďom, ktorí seba samých vnímajú ako terapeuti a chcú priamo pomáhať druhým. Metóda adresuje akýkoľvek neduh na úrovni fyzickej, mentálnej i duchovnej. A kto by takémuto tvrdeniu dnes už veril?!
A preto záverom v stručnosti môj vlastný príklad: som vyštudovaný ekonóm. Považujem sa za poctivého podnikateľa, manažéra. Praktickým tzv. procesovaním počas samotných seminárov Cesty sa nástroje tejto metódy integrujú v človeku. Adresovaním a stratou podvedomých vzorcov správania a nezdravých presvedčení sa život automaticky stáva vedomejším, farebnejším, veselším, pravdivým, jednoducho živým. Toto sa priamo odzrkadľuje na všetkých úrovniach žitia. V rodine s manželkou, v prístupe a samotnej výchove detí, vo vzťahoch s priateľmi a na pracovisku, v profesionálnej sebarealizácii, vo fyzickom zdraví, v bežnej medziľudskej interakcii, vo vnímaní seba samého a vlastných životných rolí a v konečnom dôsledku i v samotnom prínose spoločnosti.
Takto vnímam Cestu ja. Takto Cesta funguje u mňa. A to je pre mňa dostatočné na to, aby som tvrdil, že Cesta jednoducho funguje!