Dokážeme sa sami uzdraviť!
Svetoznáma liečiteľka, Američanka BRANDON BAYS, patrí k tým málo ľuďom, ktorým vážna choroba pozitívne ovplyvnila život.
Autor: MIROSLAVA STASZOVÁ
Zdroj: Slovenka
Keď jej pred dvadsiatimi rokmi lekári na maternici diagnostikovali nádor veľký ako basketbalová lopta, rozhodla sa nebrať lieky, svojho lekára požiadala, aby odložil operáciu a pokúsila sa vyliečiť sama prirodzeným spôsobom. Za necelých sedem týždňov jej nádor v tele zmizol.
* Dokážeme sa svojou vôľou a vedomím sami vyliečiť?
Vedci zistili, že keď prežívame silné emócie a potlačíme ich, uvoľňujú sa nám do tela chemické látky, ktoré vedú až do bunkových receptorov a zablokujú ich. Choroba v tele prepukne zvyčajne na mieste, kde sú bunky zablokované. Počas svojho liečenia som objavila, ako sa dostať do hĺbky svojho tela a duše, až k bunkovej pamäti, ako uvoľniť schopnosti tela a pomocou nich sa uzdraviť. Na základe svojich vlastných skúseností som postupne vytvorila Journey - Cestu, metódu, ako odhaliť príčiny problémov a prirodzeným spôsobom sa uzdravovať, a toto dnes približujem ľuďom v mnohých krajinách.
* Tých sedem týždňov liečenia bolo najťažších sedem týždňov vášho života?
Trpela som, ale nebolo to sedem najťažších, povedala by som, že keď mi zhorel dom, môj muž sa zaľúbil do inej ženy, keď sami v istom čase odcudzila dcéra, to bolo pre mňa ešte ťažšie. Na začiatku ťažkého obdobia postupného uzdravovania som, pochopiteľne, nevedela, ako sa všetko skončí, ale v hĺbke duše som verila, že sa zbavím nádoru. Veľmi dôležité je v chorobe veriť, že vaša cesta je správna, že sa vyliečite, a mne sa to podarilo.
* Po takmer zázračnom zmiznutí nádoru ste už nepotrebovali lekárske liečenie?
Nie. No pravidelne každý rok chodím na kontroly, kde mi lekári skontrolujú onkologické markery, urobia všetky potrebné krvné analýzy. Chodím na ne veľmi poctivo, pretože sa nechcem dostať znova do situácie, ktorou som prešla. Ja som nestratila dôveru k lekárom, nebrojím proti nim, často im sama prednášam, vzdelávam psychiatrov, psychológov, som ich partnerom, v Holandsku dokonca vzdelávam ľudí z ministerstva školstva. A lekári vo mne a v mojej metóde Cesty nevidia hrozbu. Oni sú odborníkmi na svoju prácu, ja im dodávam ďalší nástroj,ako účinne pracovať s emóciami.
*Keď sa stretávate na vašich seminároch s ľuďmi, ktorí trpia závažnými ochoreniami a majú možno veľké očakávania, radíte im, aby pokračovali v liečení, alebo veríte, že im postačí cesta, ktorú ste si zvolili vy?
Nikdy som nikomu neradila, čo má robiť. Niektorí ľudia, ktorí sa zúčastnia na mojich seminároch, sa mi napríklad zveria, že práve absolvujú chemoterapiu a ožarovanie a ja sa ich pýtam, ako ich môžem podporiť. Nikomu neradím, aký spôsob liečenia si má vybrať, každý si musí nájsť svoju cestu, to je súčasť uzdravujúcej metódy. Nehovorím chorým, vzdajte sa chemoterapie, ale pýtam sa ich, ako im môžem pomôcť po psychickej stránke. Podľa údajov rešpektovanej americkej Agentúry pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) až 85 percent chorôb má emocionálny pôvod, spôsobujú ich vo veľkej miere naše nespracované emócie, ktoré sa zapísali do našej bunkovej pamäte.
* Na vašej nedávnej prednáške v Bratislave bolo veľa mladých ľudí. Prichádzajú aj preto, že žijú ustavične pod veľkým tlakom a stresom, s vedomím, že musia byť úspešní a nesmú zlyhať, a aj takto hľadajú spôsob, ako nájsť pokoj a harmóniu v živote?
Cítim, že v spoločnosti, a nielen v Európe, je veľký tlak na mladých ľudí, väčší ako v minulosti, napríklad pre vysokú nezamestnanosť. Ale nemyslím si, že práve tento tlak ich vedie k mojej metóde, ktorá učí, ako siahnuť do hĺbky svojej bytosti a vytvárať zmenu vo svojom živote. Tí, čo si prečítali moju knihu Cesta, si uvedomili, že sú istým spôsobom zablokovaní, a pokúšajú sa hľadať spôsoby, aby odkryli to, čo ich v živote blokuje a čo im bráni plne rozvinúť svoju osobnosť.
* V auditóriu bola veľká prevaha žien. Len zhoda okolností alebo to tak býva všade, kde vystupujete?
Je to pochopiteľné, ženy sú emotívnejšie. Pri čítaní mojej knihy si mnohé povedia: toto je cesta pre mňa. Muži, tí sú razantnejší, cieľavedomejší, menej citoví,menej skúmajú svoje vnútro. Ročne navštívim viac ako štyridsať krajín a na mojich seminároch býva okolo 75 - 80 percent žien. Ale napríklad v Holandsku prichádza takmer rovnaký počet žien aj mužov. Zaujímavé, že v období krízy sa objavuje medzi účastníkmi mojich kurzov viac mužov.
* Je vaša Cesta vhodná pre každého, aj pre deti?
Celkom určite, robíme mnoho podujatí pre deti. Moja druhá kniha, Cesta pre deti, je zameraná na to, aby pomáhala rodičom prirodzeným spôsobom rozvíjať ich potenciál, v závislosti od ich veku.
* Vyžaruje z vás iskrivá energia, ale aj srdečnosť a láskavosť. Na seminároch aktívne pracujete s publikom, odovzdávate ľuďom svoju energiu. Akým spôsobom energiu získavate?
Moja energia pramení z modlitby, z lásky, ktorá je vo mne, a ktorú odovzdávam ďalej. Telo sa unaví, po náročnom dni bývam vyšťavená, ale energia vo mne zostáva. Oduševnené modlitby zmierňujú únavu, prinášajú radosť zo života. A moja energia slúži tejto modlitbe.
* Keď prežívate ťažké obdobie, v čom hľadáte úľavu?
Počas seminárov sa niekoľkokrát za deň modlím a meditujem. Každý deň tiež absolvujem masáž, to mi pomáha vydržať veľkú fyzickú a psychickú záťaž. A veľmi zdravo sa stravujem. Žiadny cukor, žiadny alkohol. Aj na cestách sa snažím žiť veľmi zdravo, dbám o svoj organizmus.
* Aj predtým, ako ste ochoreli, ste žili zdravo, dokonca ste prednášali o zásadách zdravého životného štýlu. To všetko nestačí, aby bol človek aj psychicky a telesne zdravý?
Môj príklad hovorí, že nie. Preto raz do týždňa absolvujem proces Cesty. Je nesmierne ozdravujúci a osviežujúci.
* Môžete prezradiť niečo o svojom súkromí?
V posledných štyroch rokoch sme spoločne s manželom budovali ekologický dom. Pripadala som si pomaly ako cigánka, ustavične som sa sťahovala z miesta na miesto. V marci sme sa doňho konečne presťahovali. Štyridsaťštyri týždňov z roka som na cestách, preto sa snažím chvíle doma si užiť so svojimi blízkymi. Milujem svojho manžela, za ktorého som vydatá osemnásť rokov a veľmi ma podporuje v mojej práci. Mám jednu dcéru, s ktorou sme si prešli aj zložitými životnými obdobiami, ale zvládli sme ich. S Kelly som absolvovala nádhernú Cestu pri narodení jej prvého dieťaťa. Sama som prežila ťažké detstvo, v ktorom bolo aj veľa násilia. V mysli som svojej mame odpustila už dávno, ale trvalo veľmi dlho, kým som jej odpustila v srdci. Nachádzať odpustenie, aj to je súčasťou našej cesty.
* O vaše semináre je veľký záujem, aj keď za ne ľudia platia nemalé peniaze. Pomáhate aj tým, ktorí potrebujú pomoc a nemajú prostriedky, aby si ich zaplatili?
Áno, semináre sú na komerčnej báze, ale na Slovensku je cena najnižšia v Európe. A pomáhame aj ľuďom, ktorí nemajú potrebné prostriedky, najčastejšie dôchodcom s onkologickými ochoreniami. Journey - Cesta existuje aj na charitatívnej báze - ako Journey Outreach, napríklad v Afrike chodí Journey vlak po niekoľkých afrických krajinách a lektori učia dobrovoľníkov, ako pracovať na báze Cesty. Tí pôsobia na vidieku a v mestečkách, venujú sa predovšetkým deťom, ktoré zažili traumu v rodine alebo v spoločnosti postihnutej občianskou vojnou.
Zdroj: Slovenka
Keď jej pred dvadsiatimi rokmi lekári na maternici diagnostikovali nádor veľký ako basketbalová lopta, rozhodla sa nebrať lieky, svojho lekára požiadala, aby odložil operáciu a pokúsila sa vyliečiť sama prirodzeným spôsobom. Za necelých sedem týždňov jej nádor v tele zmizol.* Dokážeme sa svojou vôľou a vedomím sami vyliečiť?
Vedci zistili, že keď prežívame silné emócie a potlačíme ich, uvoľňujú sa nám do tela chemické látky, ktoré vedú až do bunkových receptorov a zablokujú ich. Choroba v tele prepukne zvyčajne na mieste, kde sú bunky zablokované. Počas svojho liečenia som objavila, ako sa dostať do hĺbky svojho tela a duše, až k bunkovej pamäti, ako uvoľniť schopnosti tela a pomocou nich sa uzdraviť. Na základe svojich vlastných skúseností som postupne vytvorila Journey - Cestu, metódu, ako odhaliť príčiny problémov a prirodzeným spôsobom sa uzdravovať, a toto dnes približujem ľuďom v mnohých krajinách.
* Tých sedem týždňov liečenia bolo najťažších sedem týždňov vášho života?
Trpela som, ale nebolo to sedem najťažších, povedala by som, že keď mi zhorel dom, môj muž sa zaľúbil do inej ženy, keď sami v istom čase odcudzila dcéra, to bolo pre mňa ešte ťažšie. Na začiatku ťažkého obdobia postupného uzdravovania som, pochopiteľne, nevedela, ako sa všetko skončí, ale v hĺbke duše som verila, že sa zbavím nádoru. Veľmi dôležité je v chorobe veriť, že vaša cesta je správna, že sa vyliečite, a mne sa to podarilo.
* Po takmer zázračnom zmiznutí nádoru ste už nepotrebovali lekárske liečenie?
Nie. No pravidelne každý rok chodím na kontroly, kde mi lekári skontrolujú onkologické markery, urobia všetky potrebné krvné analýzy. Chodím na ne veľmi poctivo, pretože sa nechcem dostať znova do situácie, ktorou som prešla. Ja som nestratila dôveru k lekárom, nebrojím proti nim, často im sama prednášam, vzdelávam psychiatrov, psychológov, som ich partnerom, v Holandsku dokonca vzdelávam ľudí z ministerstva školstva. A lekári vo mne a v mojej metóde Cesty nevidia hrozbu. Oni sú odborníkmi na svoju prácu, ja im dodávam ďalší nástroj,ako účinne pracovať s emóciami.
*Keď sa stretávate na vašich seminároch s ľuďmi, ktorí trpia závažnými ochoreniami a majú možno veľké očakávania, radíte im, aby pokračovali v liečení, alebo veríte, že im postačí cesta, ktorú ste si zvolili vy?
Nikdy som nikomu neradila, čo má robiť. Niektorí ľudia, ktorí sa zúčastnia na mojich seminároch, sa mi napríklad zveria, že práve absolvujú chemoterapiu a ožarovanie a ja sa ich pýtam, ako ich môžem podporiť. Nikomu neradím, aký spôsob liečenia si má vybrať, každý si musí nájsť svoju cestu, to je súčasť uzdravujúcej metódy. Nehovorím chorým, vzdajte sa chemoterapie, ale pýtam sa ich, ako im môžem pomôcť po psychickej stránke. Podľa údajov rešpektovanej americkej Agentúry pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) až 85 percent chorôb má emocionálny pôvod, spôsobujú ich vo veľkej miere naše nespracované emócie, ktoré sa zapísali do našej bunkovej pamäte.
* Na vašej nedávnej prednáške v Bratislave bolo veľa mladých ľudí. Prichádzajú aj preto, že žijú ustavične pod veľkým tlakom a stresom, s vedomím, že musia byť úspešní a nesmú zlyhať, a aj takto hľadajú spôsob, ako nájsť pokoj a harmóniu v živote?
Cítim, že v spoločnosti, a nielen v Európe, je veľký tlak na mladých ľudí, väčší ako v minulosti, napríklad pre vysokú nezamestnanosť. Ale nemyslím si, že práve tento tlak ich vedie k mojej metóde, ktorá učí, ako siahnuť do hĺbky svojej bytosti a vytvárať zmenu vo svojom živote. Tí, čo si prečítali moju knihu Cesta, si uvedomili, že sú istým spôsobom zablokovaní, a pokúšajú sa hľadať spôsoby, aby odkryli to, čo ich v živote blokuje a čo im bráni plne rozvinúť svoju osobnosť.
* V auditóriu bola veľká prevaha žien. Len zhoda okolností alebo to tak býva všade, kde vystupujete?
Je to pochopiteľné, ženy sú emotívnejšie. Pri čítaní mojej knihy si mnohé povedia: toto je cesta pre mňa. Muži, tí sú razantnejší, cieľavedomejší, menej citoví,menej skúmajú svoje vnútro. Ročne navštívim viac ako štyridsať krajín a na mojich seminároch býva okolo 75 - 80 percent žien. Ale napríklad v Holandsku prichádza takmer rovnaký počet žien aj mužov. Zaujímavé, že v období krízy sa objavuje medzi účastníkmi mojich kurzov viac mužov.
* Je vaša Cesta vhodná pre každého, aj pre deti?
Celkom určite, robíme mnoho podujatí pre deti. Moja druhá kniha, Cesta pre deti, je zameraná na to, aby pomáhala rodičom prirodzeným spôsobom rozvíjať ich potenciál, v závislosti od ich veku.
* Vyžaruje z vás iskrivá energia, ale aj srdečnosť a láskavosť. Na seminároch aktívne pracujete s publikom, odovzdávate ľuďom svoju energiu. Akým spôsobom energiu získavate?
Moja energia pramení z modlitby, z lásky, ktorá je vo mne, a ktorú odovzdávam ďalej. Telo sa unaví, po náročnom dni bývam vyšťavená, ale energia vo mne zostáva. Oduševnené modlitby zmierňujú únavu, prinášajú radosť zo života. A moja energia slúži tejto modlitbe.
* Keď prežívate ťažké obdobie, v čom hľadáte úľavu?
Počas seminárov sa niekoľkokrát za deň modlím a meditujem. Každý deň tiež absolvujem masáž, to mi pomáha vydržať veľkú fyzickú a psychickú záťaž. A veľmi zdravo sa stravujem. Žiadny cukor, žiadny alkohol. Aj na cestách sa snažím žiť veľmi zdravo, dbám o svoj organizmus.
* Aj predtým, ako ste ochoreli, ste žili zdravo, dokonca ste prednášali o zásadách zdravého životného štýlu. To všetko nestačí, aby bol človek aj psychicky a telesne zdravý?
Môj príklad hovorí, že nie. Preto raz do týždňa absolvujem proces Cesty. Je nesmierne ozdravujúci a osviežujúci.
* Môžete prezradiť niečo o svojom súkromí?
V posledných štyroch rokoch sme spoločne s manželom budovali ekologický dom. Pripadala som si pomaly ako cigánka, ustavične som sa sťahovala z miesta na miesto. V marci sme sa doňho konečne presťahovali. Štyridsaťštyri týždňov z roka som na cestách, preto sa snažím chvíle doma si užiť so svojimi blízkymi. Milujem svojho manžela, za ktorého som vydatá osemnásť rokov a veľmi ma podporuje v mojej práci. Mám jednu dcéru, s ktorou sme si prešli aj zložitými životnými obdobiami, ale zvládli sme ich. S Kelly som absolvovala nádhernú Cestu pri narodení jej prvého dieťaťa. Sama som prežila ťažké detstvo, v ktorom bolo aj veľa násilia. V mysli som svojej mame odpustila už dávno, ale trvalo veľmi dlho, kým som jej odpustila v srdci. Nachádzať odpustenie, aj to je súčasťou našej cesty.
* O vaše semináre je veľký záujem, aj keď za ne ľudia platia nemalé peniaze. Pomáhate aj tým, ktorí potrebujú pomoc a nemajú prostriedky, aby si ich zaplatili?
Áno, semináre sú na komerčnej báze, ale na Slovensku je cena najnižšia v Európe. A pomáhame aj ľuďom, ktorí nemajú potrebné prostriedky, najčastejšie dôchodcom s onkologickými ochoreniami. Journey - Cesta existuje aj na charitatívnej báze - ako Journey Outreach, napríklad v Afrike chodí Journey vlak po niekoľkých afrických krajinách a lektori učia dobrovoľníkov, ako pracovať na báze Cesty. Tí pôsobia na vidieku a v mestečkách, venujú sa predovšetkým deťom, ktoré zažili traumu v rodine alebo v spoločnosti postihnutej občianskou vojnou.
