Tvárou v tvár depresii
Zdá sa, že depresia sa šíri rýchlejšie ako austrálsky oheň, no jeden z bojovníkov proti tejto chorobe, Kevin Billett, siaha poriadne hlboko a prináša uzdravujúcu vodu na koreňové príčiny tohto problému.
Autor: Katy Sunnassee
Zdroj: Living Consciously 2015
Cukrovka, srdcové choroby a rakovina môžu byť síce najdôležitejšími zdravotnými problémami z hľadiska finančných investícií a mediálnej pozornosti, no je tu ešte ďalší, možno oveľa zákernejší zdravotný problém, potichu sa zakrádajúci spoločnosťou, často spomínaný a poznačený stigmou: depresia. V Spojenom kráľovstve vláda tlačí na zvýšenie povedomia o depresii, hlavne v rámci Inštitútu národnej starostlivosti o zdravie. Zastupujúci predseda vlády Nick Clegg sa na začiatku roka vyjadril:” Stále nerobíme dosť pre to, aby sme adresovali často vážne fyzické zdravotné problémy ľudí trpiacich depresiou.”
Depresia sa postupne stáva menším tabu aj vďaka celebritám, ktoré vychádzajú takpovediac z “temnoty” a odhaľujú, že aj oni týmto ochorením trpia alebo trpeli. To sa týka aj bývalého futbalistu Stana Collymoreho, ktorý podporil zbierku pre charitu Aliancia depresie, ako aj komičku, spisovateľku a bojovníčku za psychické zdravie, Ruby Wax, ktorá skúma myseľ a otvorene píše o svojej skúsenosti s depresiou vo svojej novej knihe Nový zdravý svet.
"Ako deti často vyrastáme učiac sa stratégiám, ako udržať svoje emócie na uzde, ukryť ich, zisťujúc, že je bezpečnejšie ich necítiť, ako ich vyjadriť, hlavne tie nechcené, ktoré sú nepohodlné pre dospelých alebo sú posudzované ako nevhodné," hovorí Kevin.
„Ale to, že emócie nevyjadríme, vyústi v to, že zostávajú zaseknuté v tele,“ hovorí Kevin. „Roky blokovania emócií môže viesť nielen k fyzickým chorobám, ale taktiež k depresii ,“ hovorí. Napriek tomu, že mu lekári odporúčali lieky, Kevin sprvu túto cestu odmietol. No blížiac sa k štyridsiatke sa jeho problémy zhoršili: „Bol som mentálne odpojený od priateľov a rodiny, neschopný sústrediť sa dosť dlho na to, aby som viedol jednoduchú, inteligentnú konverzáciu,“ hovorí Kevin. „Naplnený úzkosťou som sa často našiel sediac v aute na odľahlých miestach bez toho, aby som vedel, ako som sa tam dostal.“ Keď sa zo zúfalstva dostal k myšlienkam na samovraždu, neochotne sa obrátil na lekára, ktorý ho odporučil k psychiatrovi a ten mu predpísal Prozac, Diazepam a Temazepam. Cítiac sa bez inej realistickej voľby to Kevin vzdal. „Lieky mi aspoň umožňovali fungovať normálne, no zanechávali vo mne pocit surreálnosti a, čo bolo horšie, s otvorenou agresivitou, ktorá nakoniec spôsobila, že som znova upadol do depresie. Teraz viem, že tieto lieky, ktoré sú často prvou a jedinou pomocou pre tých, ktorí trpia depresiou, vlastne ešte viac potláčajú prirodzený stav šťastia nášho tela. Pôvodne boli vyvinuté nie ako liek na depresiu, ale proti úzkosti a v podstate potláčajú všetky emócie a udržiavajú ľudí v zahmlenom stave,“ hovorí Kevin.
ho Von z beznádeje – oslobodenie od skutočných príčin depresie a po prvý krát sa konal vo februári 2014 v Melbourne, v Austrálii. Využívajúc techniky Cesty na riešenie depresie, úzkosti a ďalších zdravotných problémov spojených s napätím a stresom, workshop pomáha účastníkom nájsť a vyčistiť koreňové príčiny depresie, vedúc ich k „slobode od obmedzení a znovunájdenej vášni v živote,“ hovorí Kevin. Pred začatím tohto workshopu dve tretiny účastníkov vyplnili dotazník na určenie úrovne depresie, úzkosti a stresu, tá sa pohybuje od strednej až k ťažkej úrovni. Odpovede pred workshopom hovorili o strednej úrovni depresie, úzkosti a stresu (na stupnici od normálnej, miernej, cez strednú, ťažkú až po veľmi ťažkú úroveň) a odpovede po workshope v niektorých prípadoch ukazovali viac ako 70 percentný pokles vo všetkých troch kategóriách.
Pre Kevina je to vedecký dôkaz toho, čo on už zažil. „Vieme, že nahnevaní ľudia sú viac náchylní dostať infarkt, vystresovaní dostávajú vredy a dokonca aj silné a dlho potláčané pocity ako smútok, strach a odpor môžu prispieť k depresii,“ hovorí. „No tým, že zodvihneme tento poklop depresie a otvoríme sa prirodzenému plynutiu našich emócií namiesto toho, aby sme ich potláčali liekmi, môžeme začať žiť život naplno, s vášňou, radostne a pevnom zdraví.“
Zdroj:
(1)Psycho! Bull. Jul 2004; 130(4):601,30.
Autor: Katy Sunnassee
Zdroj: Living Consciously 2015
Cukrovka, srdcové choroby a rakovina môžu byť síce najdôležitejšími zdravotnými problémami z hľadiska finančných investícií a mediálnej pozornosti, no je tu ešte ďalší, možno oveľa zákernejší zdravotný problém, potichu sa zakrádajúci spoločnosťou, často spomínaný a poznačený stigmou: depresia. V Spojenom kráľovstve vláda tlačí na zvýšenie povedomia o depresii, hlavne v rámci Inštitútu národnej starostlivosti o zdravie. Zastupujúci predseda vlády Nick Clegg sa na začiatku roka vyjadril:” Stále nerobíme dosť pre to, aby sme adresovali často vážne fyzické zdravotné problémy ľudí trpiacich depresiou.”
Depresia sa postupne stáva menším tabu aj vďaka celebritám, ktoré vychádzajú takpovediac z “temnoty” a odhaľujú, že aj oni týmto ochorením trpia alebo trpeli. To sa týka aj bývalého futbalistu Stana Collymoreho, ktorý podporil zbierku pre charitu Aliancia depresie, ako aj komičku, spisovateľku a bojovníčku za psychické zdravie, Ruby Wax, ktorá skúma myseľ a otvorene píše o svojej skúsenosti s depresiou vo svojej novej knihe Nový zdravý svet.
Tichý sabotér
Nedávny prieskum v Spojenom kráľovstve odhalil, že takmer polovica britského obyvateľstva trpí alebo trpela depresiou. Prieskum vedený Alianciou depresie skúmal 2000 dospelých a zistil, že viac ako tretina (37 percent) mužov a polovica žien (53 percent) v Británii potvrdila, že zažili alebo zažívajú depresívne pocity. Zvyčajný odhad je jeden zo štyroch obyvateľov. Väčšina z nich povedala, že v dôsledku depresívnych pocitov zažívali aj pocity osamelosti. Výskum bol zverejnený v januári 2014. Zdá sa, že muži veľmi zriedkavo vyhľadajú pomoc. Iný výskum z 2013 poukazuje na to, že asi dve tretiny pacientov v Spojenom kráľovstve navštevujúcich psychológa boli ženy (475,000) v porovnaní so 274,000 mužmi. Prieskum charity zistil, že sedem z desiatich mužov, ktorí potvrdili, že trpia depresiou, zistilo, že hovoriť o tom s niekým blízkym bolo pre nich veľmi nápomocné v ich uzdravovaní, v porovnaní s ôsmimi z desiatich žien. Aj napriek tomu, muži vyhľadajú pomoc oveľa zriedkavejšie.Depresívne dekády
Mužom, ktorý vie, aké to je trpieť depresiou , je aj Kevin Billett, CEO a spoluzakladateľ terapie a spoločnosti The Journey. „Klinickou depresiou som trpel od obdobia dospievania. Aj keď som bol úspešným podnikateľom s väčšinou pozitívnym a spoločenským naladením, často som sa ocital v zúfalstve, neschopný postaviť sa ráno z postele. Brával som si dovolenku, ktorú som strávil ležaním na sedačke, neschopný motivovať seba samého k tomu, aby som urobil viac ako bolo sledovanie televízie a spanie. Rady mojej rodiny, aby som sa dal dohromady alebo sa toho zbavil, mi vôbec nepomáhali.“ Kevin si myslí, že pozná dôvod, prečo sa tak mnohí z nás v západných kultúrach stretávajú s depresiou:"Ako deti často vyrastáme učiac sa stratégiám, ako udržať svoje emócie na uzde, ukryť ich, zisťujúc, že je bezpečnejšie ich necítiť, ako ich vyjadriť, hlavne tie nechcené, ktoré sú nepohodlné pre dospelých alebo sú posudzované ako nevhodné," hovorí Kevin.
„Ale to, že emócie nevyjadríme, vyústi v to, že zostávajú zaseknuté v tele,“ hovorí Kevin. „Roky blokovania emócií môže viesť nielen k fyzickým chorobám, ale taktiež k depresii ,“ hovorí. Napriek tomu, že mu lekári odporúčali lieky, Kevin sprvu túto cestu odmietol. No blížiac sa k štyridsiatke sa jeho problémy zhoršili: „Bol som mentálne odpojený od priateľov a rodiny, neschopný sústrediť sa dosť dlho na to, aby som viedol jednoduchú, inteligentnú konverzáciu,“ hovorí Kevin. „Naplnený úzkosťou som sa často našiel sediac v aute na odľahlých miestach bez toho, aby som vedel, ako som sa tam dostal.“ Keď sa zo zúfalstva dostal k myšlienkam na samovraždu, neochotne sa obrátil na lekára, ktorý ho odporučil k psychiatrovi a ten mu predpísal Prozac, Diazepam a Temazepam. Cítiac sa bez inej realistickej voľby to Kevin vzdal. „Lieky mi aspoň umožňovali fungovať normálne, no zanechávali vo mne pocit surreálnosti a, čo bolo horšie, s otvorenou agresivitou, ktorá nakoniec spôsobila, že som znova upadol do depresie. Teraz viem, že tieto lieky, ktoré sú často prvou a jedinou pomocou pre tých, ktorí trpia depresiou, vlastne ešte viac potláčajú prirodzený stav šťastia nášho tela. Pôvodne boli vyvinuté nie ako liek na depresiu, ale proti úzkosti a v podstate potláčajú všetky emócie a udržiavajú ľudí v zahmlenom stave,“ hovorí Kevin.
Uzdravenie z traumy z detstva
Po 20 rokoch utrpenia v temnote to bola práve seba uzdravujúca metóda Cesta (ktorej je teraz CEO a oženil sa s jej priekopníčkou, Brandon Bays, úspešnou autorkou a učiteľkou v oblasti holistického uzdravovania), ktorá jeho depresiu vyriešila. „To, čo som zažil, bola pravdepodobne dovtedy tá najhlbšia skúsenosť v mojom živote,“ hovorí Kevin, spomínajúc na svoj zážitok z víkendového workshopu pred takmer 20 rokmi. „Odhalil som emocionálne vrstvy, ktoré ležali pod mojou depresiou a napokon som čelil beznádeji tak valcujúcej, že som bol pripravený urobiť čokoľvek preto, aby som sa jej vyhol. No čeliac tejto beznádeji jej zovretie zrazu pominulo!" Kevin hovorí, že konečne vyriešil problémy z detstva, ktoré boli v koreni jeho depresie a zažil pocit vnútorného pokoja, ticha a vedomia seba samého. Do 48 hodín Kevin vysadil aj napriek odporúčaniu lekára lieky. „Nikdy by som nikomu neodporúčal vysadiť tento typ liekov tak odrazu, no moja osobná skúsenosť, ktorú som vďaka Ceste odhalil, bol nesmierne hlboký pokoj, ktorý so mnou zostal a odvtedy som nezažil už ani jeden depresívny moment."Pocit vnútorného pozdvihnutia
Kevinova hlboká skúsenosť ho viedla k vytvoreniu víkendového workshopu vytvoreného pre ľudí trpiacich depresiou. Nazvalho Von z beznádeje – oslobodenie od skutočných príčin depresie a po prvý krát sa konal vo februári 2014 v Melbourne, v Austrálii. Využívajúc techniky Cesty na riešenie depresie, úzkosti a ďalších zdravotných problémov spojených s napätím a stresom, workshop pomáha účastníkom nájsť a vyčistiť koreňové príčiny depresie, vedúc ich k „slobode od obmedzení a znovunájdenej vášni v živote,“ hovorí Kevin. Pred začatím tohto workshopu dve tretiny účastníkov vyplnili dotazník na určenie úrovne depresie, úzkosti a stresu, tá sa pohybuje od strednej až k ťažkej úrovni. Odpovede pred workshopom hovorili o strednej úrovni depresie, úzkosti a stresu (na stupnici od normálnej, miernej, cez strednú, ťažkú až po veľmi ťažkú úroveň) a odpovede po workshope v niektorých prípadoch ukazovali viac ako 70 percentný pokles vo všetkých troch kategóriách.
Je všetko v hlave?
Je to však len tak? Môžu svojpomocné procesy Cesty skutočne pomôcť ľuďom k trvalej zmene? Zdá sa, že skeptici a podporovatelia ortodoxnej západnej medicíny začínajú strácať svoj základ pre argumentáciu, pretože vedecký výskum v oblasti psychoneuroimunológie (PNI) potvrdzuje, že naše vzorce myslenia môžu potláčať fungovanie imunitného systému. PNI výskum sa zaoberá interakciou medzi nervovým, endokrinným a imunitným systémom v súvislosti so stresom a chorobami. Ak zažívate akékoľvek negatívne emócie, ako sú strach alebo hnev, tieto majú odozvu vo vašom mozgu a to vedie endokrinný systém k produkcii hormónov, ktoré majú nepriaznivý vplyv na imunitu, zanechávajúc nás viac náchylných voči chorobám. Meta analýza 300 článkov a štúdií publikovaná v roku 2004 (1), poukázala na prepojenie medzi chronickým stresom a zníženou funkciou imunitného systému. Autori tvrdia, že väčšina chronického stresu je „spojená so znížením takmer všetkých skúmaných imunitných ukazovateľov". Dr Janice Kiecolt-Glaser z Lekárskeho centra v rámci Štátnej univerzity v Ohio, skúmala imunitné funkcie z krvných testov študentov lekárskej fakulty počas skúšok a porovnala ich so základnou vzorkou, ktorá bola odobratá mesiac pred ich záverečnými skúškami. Tam bol zaznamenaný pokles v úrovni T – buniek, prirodzenom zabijakovi (typ cytotoxických lymfocytov dôležitých pre imunitný systém), ktoré sú zodpovedné za boj s vírusmi a dokonca za útočenie na rakovinové bunky.Pre Kevina je to vedecký dôkaz toho, čo on už zažil. „Vieme, že nahnevaní ľudia sú viac náchylní dostať infarkt, vystresovaní dostávajú vredy a dokonca aj silné a dlho potláčané pocity ako smútok, strach a odpor môžu prispieť k depresii,“ hovorí. „No tým, že zodvihneme tento poklop depresie a otvoríme sa prirodzenému plynutiu našich emócií namiesto toho, aby sme ich potláčali liekmi, môžeme začať žiť život naplno, s vášňou, radostne a pevnom zdraví.“
Zdroj:
(1)Psycho! Bull. Jul 2004; 130(4):601,30.
