Fóbie môžu byť odovzdávané v génoch
Spomienky môžu byť odovzdávané z generácie na generáciu v DNA v procese, ktorý môže byť príčinou fóbie.
Podľa nového výskumu, ktorý môže vysvetliť ako fóbie vznikajú, spomienky môžu byť odovzdané ďalším generáciám prostredníctvom genetických prepínačov, ktoré potomkom umožňujú zdediť skúsenosti svojich predkov.
Vedci dlho predpokladali, že spomienky a skúsenosti vybudované počas života, sa odovzdávajú výučbou ďalších generácií alebo prostredníctvom osobnej skúsenosti. Avšak nový výskum ukázal, že je možné, aby sa niektoré informácie dedili biologicky prostredníctvom chemických zmien, ktoré sa vyskytujú v DNA. Vedci z Emory University School of Medicine, v Atlante, zistili, že myši môžu odovzdávať naučené informácie a traumatické alebo stresujúce zážitky - v tomto prípade strach z vône čerešňového kvetu - ďalším generáciám. Tieto výsledky môžu pomôcť vysvetliť, prečo ľudia trpia zdanlivo iracionálnou fóbiou, čo môže byť na základe zdedených skúseností od svojich predkov.
Takže strach z pavúkov, môže byť v skutočnosti zdedený obranný mechanizmus vytvorený v rodinných génoch predka, ktorý mal desivé stretnutie s pavúkom.
Dr. Brian Dias, z oddelenia psychiatrie na Emory University, povedal: "Začali sme skúmať podceňovaný vplyv na správanie v dospelosti - rodovú skúsenosť pred počatím. Z hľadiska translačnej perspektívy, naše výsledky nám umožňujú zistiť, ako skúsenosti rodičia, ešte predtým, než počne potomka, môžu výrazne ovplyvniť tak štruktúru, ako aj funkciu nervového systému ďalších generácií. Tento jav sa môže podieľať na etiológii (príčine chorôb) a potencionálnom medzigeneračnom prenose rizika u neuropsychiatrických porúch, ako sú fóbie, úzkosť a posttraumatická stresová porucha."
V štúdii, ktorá je zverejnená v časopise Nature Neuroscience, výskumníci trénovali myši, pomocou elektrických šokov, obávať sa vône čerešňového kvetu, skôr než im dovolili rozmnožovať sa. Splodení potomkovia mali hrozivé reakcie na vôňu čerešňového kvetu v porovnaní s neutrálnou vôňou, hoci nikdy predtým sa s ňou nestretli. V nasledujúcej generácii sa tiež ukázalo rovnaké správanie. Tento efekt pokračoval, aj keď bola myš splodená umelou insemináciou. Vedci zistili, že mozgy vyškolených myší a ich potomstvo malo štrukturálne zmeny v oblastiach používaných na zistenie zápachu. Aj DNA zvierat nieslo chemické zmeny, známe ako epigenetické metylácie, na génoch, ktoré rozpoznajú zápach. To naznačuje, že skúsenosti sú nejakým spôsobom prevedené z mozgu do genómu, čo im umožňuje preniesť sa na ďalšie generácie. Vedci teraz dúfajú, že ďalšou prácou pochopia, ako príde k tomu, že informácie v DNA sú ukladané na prvom mieste. Chcú tiež preskúmať, či podobné účinky možno vidieť aj v génoch ľudí.
Profesor Marcus Pembrey, pediatrický genetik na University College v Londýne, povedal, že práca poskytla "presvedčivé dôkazy" pre biologický prenos pamäte. A dodal: "Rieši vrodenú bojazlivosť, ktoré je veľmi relevantná pre fóbie, úzkosti a posttraumatické stresové poruchy, plus kontroverznú tému prenosu "pamäti" rodových skúseností z generácie na generáciu. Je najvyšší čas, aby vedci v oblasti verejného zdravia brali ľudské transgeneračné odpovede vážne. Mám podozrenie, že nebudeme rozumieť nárastu neuropsychiatrických ochorení či obezity, diabetu a metabolickým zmenám všeobecne, bez multigeneračného prístupu."
Profesor Wolf Reik, vedúci epigenetiky na Babraham inštitúte v Cambridge, povedal: „Tak či tak bude potrebné ďalej pracovať, aby takéto výsledky bolo možné aplikovať na človeka. Tieto výsledky sú povzbudivé, pretože ukazujú, že transgeneračné dedičstvo existuje, a je sprostredkované epigeneticky, ale je potrebné mať viac mechanických štúdií na zvieratách pred vyvodením takýchto zistení v súvislosti s ľuďmi."
Ako ďalšie štúdie u myší ukázali, ich schopnosť zapamätať si môže byť ovplyvnená prítomnosťou faktorov imunitného systému v materskom mlieku. Dr. Miklos Toth, z Weill Cornell Medical College, zistil, že chemokiny prepravované v materskom mlieku spôsobili zmeny v mozgu ich potomkov, ovplyvňujúc ich pamäť v neskoršom živote.
Zdroj: www.medante.com
Podľa nového výskumu, ktorý môže vysvetliť ako fóbie vznikajú, spomienky môžu byť odovzdané ďalším generáciám prostredníctvom genetických prepínačov, ktoré potomkom umožňujú zdediť skúsenosti svojich predkov.
Vedci dlho predpokladali, že spomienky a skúsenosti vybudované počas života, sa odovzdávajú výučbou ďalších generácií alebo prostredníctvom osobnej skúsenosti. Avšak nový výskum ukázal, že je možné, aby sa niektoré informácie dedili biologicky prostredníctvom chemických zmien, ktoré sa vyskytujú v DNA. Vedci z Emory University School of Medicine, v Atlante, zistili, že myši môžu odovzdávať naučené informácie a traumatické alebo stresujúce zážitky - v tomto prípade strach z vône čerešňového kvetu - ďalším generáciám. Tieto výsledky môžu pomôcť vysvetliť, prečo ľudia trpia zdanlivo iracionálnou fóbiou, čo môže byť na základe zdedených skúseností od svojich predkov.
Takže strach z pavúkov, môže byť v skutočnosti zdedený obranný mechanizmus vytvorený v rodinných génoch predka, ktorý mal desivé stretnutie s pavúkom.
Dr. Brian Dias, z oddelenia psychiatrie na Emory University, povedal: "Začali sme skúmať podceňovaný vplyv na správanie v dospelosti - rodovú skúsenosť pred počatím. Z hľadiska translačnej perspektívy, naše výsledky nám umožňujú zistiť, ako skúsenosti rodičia, ešte predtým, než počne potomka, môžu výrazne ovplyvniť tak štruktúru, ako aj funkciu nervového systému ďalších generácií. Tento jav sa môže podieľať na etiológii (príčine chorôb) a potencionálnom medzigeneračnom prenose rizika u neuropsychiatrických porúch, ako sú fóbie, úzkosť a posttraumatická stresová porucha."
V štúdii, ktorá je zverejnená v časopise Nature Neuroscience, výskumníci trénovali myši, pomocou elektrických šokov, obávať sa vône čerešňového kvetu, skôr než im dovolili rozmnožovať sa. Splodení potomkovia mali hrozivé reakcie na vôňu čerešňového kvetu v porovnaní s neutrálnou vôňou, hoci nikdy predtým sa s ňou nestretli. V nasledujúcej generácii sa tiež ukázalo rovnaké správanie. Tento efekt pokračoval, aj keď bola myš splodená umelou insemináciou. Vedci zistili, že mozgy vyškolených myší a ich potomstvo malo štrukturálne zmeny v oblastiach používaných na zistenie zápachu. Aj DNA zvierat nieslo chemické zmeny, známe ako epigenetické metylácie, na génoch, ktoré rozpoznajú zápach. To naznačuje, že skúsenosti sú nejakým spôsobom prevedené z mozgu do genómu, čo im umožňuje preniesť sa na ďalšie generácie. Vedci teraz dúfajú, že ďalšou prácou pochopia, ako príde k tomu, že informácie v DNA sú ukladané na prvom mieste. Chcú tiež preskúmať, či podobné účinky možno vidieť aj v génoch ľudí.
Profesor Marcus Pembrey, pediatrický genetik na University College v Londýne, povedal, že práca poskytla "presvedčivé dôkazy" pre biologický prenos pamäte. A dodal: "Rieši vrodenú bojazlivosť, ktoré je veľmi relevantná pre fóbie, úzkosti a posttraumatické stresové poruchy, plus kontroverznú tému prenosu "pamäti" rodových skúseností z generácie na generáciu. Je najvyšší čas, aby vedci v oblasti verejného zdravia brali ľudské transgeneračné odpovede vážne. Mám podozrenie, že nebudeme rozumieť nárastu neuropsychiatrických ochorení či obezity, diabetu a metabolickým zmenám všeobecne, bez multigeneračného prístupu."Profesor Wolf Reik, vedúci epigenetiky na Babraham inštitúte v Cambridge, povedal: „Tak či tak bude potrebné ďalej pracovať, aby takéto výsledky bolo možné aplikovať na človeka. Tieto výsledky sú povzbudivé, pretože ukazujú, že transgeneračné dedičstvo existuje, a je sprostredkované epigeneticky, ale je potrebné mať viac mechanických štúdií na zvieratách pred vyvodením takýchto zistení v súvislosti s ľuďmi."
Ako ďalšie štúdie u myší ukázali, ich schopnosť zapamätať si môže byť ovplyvnená prítomnosťou faktorov imunitného systému v materskom mlieku. Dr. Miklos Toth, z Weill Cornell Medical College, zistil, že chemokiny prepravované v materskom mlieku spôsobili zmeny v mozgu ich potomkov, ovplyvňujúc ich pamäť v neskoršom živote.
Zdroj: www.medante.com
