Cestou k sebe

... môžeme natrafiť na mnoho pochybností a neznáma, ktoré nás niekedy vystraší. Môžeme sa stretnúť s vlastným hnevom či nedôverou voči iným a nevieme, čo s tým.

Pripravili sme pre vás odpovede na najčastejšie kladené otázky absolventov semináru
Intenzívna Cesta a veríme, že aj vám pomôžu na vašej ceste k sebe samým.

1. Ako môžem ukončiť neustály hovor mysle, ktorý posudzuje moje konanie, môj život a mňa samého?

Máte myseľ, ktorá sa jednoducho nezastaví?

Existuje vo vás hlas, vnútorný dialog, ktorý vám do života neustále hovorí, súdi, kritizuje a nikdy vám nedá pokoj?

Vaša myseľ je riadená strachom, pochybnosťami a posudzovaním a jej prácou je udržať vás v bezpečí!
A namiesto toho, aby sme sa so svojou mysľou spriatelili, súdime ju a odtláčame, bojujeme a želáme si, aby jednoducho zmĺkla! A tak sa stáva silnejšou. Sami viete, že “to, čomu odporujeme, pretrváva”!

Ak máte silnú a neodbytnú myseľ, tak si doprajte čas, sadnite si na tiché miesto, zhlboka dýchajte, zavrite si oči a pozvite myseľ, aby vás zaliala, privítajte všetky myšlienky, akokoľvek nesúvislé sa vám zdajú.
Skutočne sa otvorte a dovoľte každej myšlienke, aby tu mohla byť práve tu a teraz. Potom si všimnite, čo sa stane...
Možno budete chcieť svojej mysli poďakovať za tú skvelú prácu, ktorú robí, aby vás udržala v bezpečí a ochránila vás a dajte jej vedieť, že teraz má dovolené si oddýchnuť.

2. Naozaj mám problém dôverovať ľuďom; neustále sa cítim paranoidne. Ako sa môžem naučiť dôverovať?

Mnohí z nás ako deti zažívame situácie, ktoré sa zdajú banálne, ktoré v nás vytvoria vzorec správania v dospelosti a my si dokonca nepamätáme na tú skúsenosť, traumu alebo uzavretie, ktoré sa v našom detstve udialo.

Predstavte si seba pri táborovom ohni, pozvite k nemu svoje mladšie ja, ktoré možno zažilo niečo, čo jemu/jej spôsobilo, že nedôveruje. Pozvite mentora, ktorého božskej múdrosti dôverujete, a v ktorého prítomnosti sa cítite bezpečne.
Teraz pozvite akékoľvek a všetky spomienky z minulosti, keď ste cítili nedôveru (aj keď si to nepamätáte. Nechajte k sebe prísť pocit z týchto skúseností).
Všetky tieto spomienky dajte na veľkú obrazovku a potom ju vypnite.
Potom pozvite k táborovému ohňu všetkých ľudí, ktorí boli súčasťou týchto minulých spomienok/zážitkov.
Vyberte si jednu osobu, ktorá bude reprezentovať celú skupinu a naozaj povedzte všetko, čo ste v danej situácii cítili, ako ste sa cítili, čo vo vás tieto zážitky zanechali?
Nechajte druhých odpovedať z úrovne duše.
Pokračujte v rozprávaní, až kým nepocítite, že ste povedali všetko a nenútene môže dôjsť k odpusteniu a všetci prítomní môžu splynúť so svetlom pravdy.
Potom poproste mentora, aby navrhol zdroje, ktoré vám môžu pomôcť vo vnímaní a prežití podobných situácií v budúcnosti zdravším spôsobom:
Dôvera, Bezpečie, Schopnosť komunikácie a pod.
Teraz nechajte mladšie ja nadýchnuť všetky tieto vlastnosti.
Nechajte vaše mladšie ja vystúpiť na obrazovku a prehrajte si predchádzajúce spomienky, no tentokrát z toho aspektu, že máte prístup ku všetkým týmto zdrojom a múdrosti, ktoré ste si práve nadýchli.
Pozorujte a precíťte, ako odlišne to tentokrát prežívate.
Zostúpte dolu z obrazovky a prijmite akékoľvek slová múdrosti od vášho mentora.

3. Často sa cítim veľmi nahnevaný na druhých ľudí a viním ich za svoje utrpenie, aj keď viem, že to nie je ich chyba. Ako môžem toto správanie zmeniť?

Mnohí z nás sa nahneváme zdanlivo kvôli ničomu, vybuchneme a doslova vychŕlime všetok náš hnev na tých okolo nás.

Už ste sa niekedy zastavili a spýtali sa, prečo?

Pre mnohých z nás je hnev pokrievkou, obranou voči nejakému hlbšiemu pocitu, ktorý si nechceme pripustiť, zažiť alebo odhaliť druhým ľuďom.

Ak ste nahnevaní, doprajte si chvíľu a zastavte sa.
Zavrite oči, dýchajte zhlboka.
A spýtajte sa, čo je pod týmto hnevom? Čo je hlbšie?
Ak by bol tento hnev pokrievkou pre niečo iné, čo by to bolo?
A tak, akoby ste zdvíhali pokrývku, tak zodvihnite túto vrstvu hnevu a všimnite si, čo sa tam objavuje…
Pýtajte sa, č je hlbšie ako to, čo je tu, až kým nespočiniete v rozľahlom vedomí zdroja.