Cestou k sebe
... môžeme natrafiť na mnoho pochybností a neznáma, ktoré nás niekedy vystraší. Môžeme sa stretnúť s vlastným hnevom či nedôverou voči iným a nevieme, čo s tým.
Pripravili sme pre vás odpovede na najčastejšie kladené otázky absolventov semináru
Intenzívna Cesta a veríme, že aj vám pomôžu na vašej ceste k sebe samým.

Existuje vo vás hlas, vnútorný dialog, ktorý vám do života neustále hovorí, súdi, kritizuje a nikdy vám nedá pokoj?
Vaša myseľ je riadená strachom, pochybnosťami a posudzovaním a jej prácou je udržať vás v bezpečí!
A namiesto toho, aby sme sa so svojou mysľou spriatelili, súdime ju a odtláčame, bojujeme a želáme si, aby jednoducho zmĺkla! A tak sa stáva silnejšou. Sami viete, že “to, čomu odporujeme, pretrváva”!
Už ste sa niekedy zastavili a spýtali sa, prečo?
Pre mnohých z nás je hnev pokrievkou, obranou voči nejakému hlbšiemu pocitu, ktorý si nechceme pripustiť, zažiť alebo odhaliť druhým ľuďom.
Pripravili sme pre vás odpovede na najčastejšie kladené otázky absolventov semináru
Intenzívna Cesta a veríme, že aj vám pomôžu na vašej ceste k sebe samým.

1. Ako môžem ukončiť neustály hovor mysle, ktorý posudzuje moje konanie, môj život a mňa samého?
Máte myseľ, ktorá sa jednoducho nezastaví?Existuje vo vás hlas, vnútorný dialog, ktorý vám do života neustále hovorí, súdi, kritizuje a nikdy vám nedá pokoj?
Vaša myseľ je riadená strachom, pochybnosťami a posudzovaním a jej prácou je udržať vás v bezpečí!
A namiesto toho, aby sme sa so svojou mysľou spriatelili, súdime ju a odtláčame, bojujeme a želáme si, aby jednoducho zmĺkla! A tak sa stáva silnejšou. Sami viete, že “to, čomu odporujeme, pretrváva”!
- Ak máte silnú a neodbytnú myseľ, tak si doprajte čas, sadnite si na tiché miesto, zhlboka dýchajte, zavrite si oči a pozvite myseľ, aby vás zaliala, privítajte všetky myšlienky, akokoľvek nesúvislé sa vám zdajú.
- Skutočne sa otvorte a dovoľte každej myšlienke, aby tu mohla byť práve tu a teraz. Potom si všimnite, čo sa stane...
- Možno budete chcieť svojej mysli poďakovať za tú skvelú prácu, ktorú robí, aby vás udržala v bezpečí a ochránila vás a dajte jej vedieť, že teraz má dovolené si oddýchnuť.
2. Naozaj mám problém dôverovať ľuďom; neustále sa cítim paranoidne. Ako sa môžem naučiť dôverovať?
Mnohí z nás ako deti zažívame situácie, ktoré sa zdajú banálne, ktoré v nás vytvoria vzorec správania v dospelosti a my si dokonca nepamätáme na tú skúsenosť, traumu alebo uzavretie, ktoré sa v našom detstve udialo.- Predstavte si seba pri táborovom ohni, pozvite k nemu svoje mladšie ja, ktoré možno zažilo niečo, čo jemu/jej spôsobilo, že nedôveruje. Pozvite mentora, ktorého božskej múdrosti dôverujete, a v ktorého prítomnosti sa cítite bezpečne.
- Teraz pozvite akékoľvek a všetky spomienky z minulosti, keď ste cítili nedôveru (aj keď si to nepamätáte. Nechajte k sebe prísť pocit z týchto skúseností).
- Všetky tieto spomienky dajte na veľkú obrazovku a potom ju vypnite.
- Potom pozvite k táborovému ohňu všetkých ľudí, ktorí boli súčasťou týchto minulých spomienok/zážitkov.
- Vyberte si jednu osobu, ktorá bude reprezentovať celú skupinu a naozaj povedzte všetko, čo ste v danej situácii cítili, ako ste sa cítili, čo vo vás tieto zážitky zanechali?
- Nechajte druhých odpovedať z úrovne duše.
- Pokračujte v rozprávaní, až kým nepocítite, že ste povedali všetko a nenútene môže dôjsť k odpusteniu a všetci prítomní môžu splynúť so svetlom pravdy.
- Potom poproste mentora, aby navrhol zdroje, ktoré vám môžu pomôcť vo vnímaní a prežití podobných situácií v budúcnosti zdravším spôsobom:
- Dôvera, Bezpečie, Schopnosť komunikácie a pod.
- Teraz nechajte mladšie ja nadýchnuť všetky tieto vlastnosti.
- Nechajte vaše mladšie ja vystúpiť na obrazovku a prehrajte si predchádzajúce spomienky, no tentokrát z toho aspektu, že máte prístup ku všetkým týmto zdrojom a múdrosti, ktoré ste si práve nadýchli.
- Pozorujte a precíťte, ako odlišne to tentokrát prežívate.
- Zostúpte dolu z obrazovky a prijmite akékoľvek slová múdrosti od vášho mentora.
3. Často sa cítim veľmi nahnevaný na druhých ľudí a viním ich za svoje utrpenie, aj keď viem, že to nie je ich chyba. Ako môžem toto správanie zmeniť?
Mnohí z nás sa nahneváme zdanlivo kvôli ničomu, vybuchneme a doslova vychŕlime všetok náš hnev na tých okolo nás.Už ste sa niekedy zastavili a spýtali sa, prečo?
Pre mnohých z nás je hnev pokrievkou, obranou voči nejakému hlbšiemu pocitu, ktorý si nechceme pripustiť, zažiť alebo odhaliť druhým ľuďom.
- Ak ste nahnevaní, doprajte si chvíľu a zastavte sa.
- Zavrite oči, dýchajte zhlboka.
- A spýtajte sa, čo je pod týmto hnevom? Čo je hlbšie?
- Ak by bol tento hnev pokrievkou pre niečo iné, čo by to bolo?
- A tak, akoby ste zdvíhali pokrývku, tak zodvihnite túto vrstvu hnevu a všimnite si, čo sa tam objavuje…
- Pýtajte sa, č je hlbšie ako to, čo je tu, až kým nespočiniete v rozľahlom vedomí zdroja.