RNDr. Eva Tóth, Msc.

Ako som sa dostala k metóde Cesta? Poviem pravdu, nepamätám si. Svoj prvý seminár som absolvovala v ešte v roku 2014 v Prahe. Veľmi dobre si však pamätám na druhý seminár – Hojnosť, z ktorého som po prvom dni zdupkala. Proste som si zbalila veci, nasadla na vlak a bolo.… “Odrovnali“ ma meditácie, nevedela som si predstaviť, že sa tam budem musieť ešte dva dni nudiť. Áno, aj takto som žila. Už iba predstava, že mám meditovať a trochu sa stíšiť, bola pre mňa desivá. Stránila som sa toho pocitu. Celý môj život sa odohrával v budúcnosti, plánovaní, v rýchlom prežití nepríjemnej prítomnosti, lebo potom… dakedy v budúcnosti bude určite lepšie…. A nebolo.

Po tomto zážitku na seminári hojnosti som sa dlho vyhýbala metóde Cesta s tým, že to nie je pre mňa. Až v roku 2018 som sa k metóde vrátila. A opäť si nepamätám prečo práve Cesta. Vedela som však, že nie som so sebou dlhodobo spokojná.

Chcela som pracovať na svojom postoji voči iným ľuďom, najmä autoritám. V práci pri dôležitých poradách som vždy len pasívne počúvala, bez nápadov, bez názoru. Doma som sa potom zožierala, že som nemožná. Strašne som bola na seba nahnevaná. Nerozumela tomu, prečo sa stiahnem do ulity a len pozorujem, vyhodnocujem, nevyjadrím sa, nepoviem názor...
Teda cieľ bol jasný! Trochu sa zmeniť. A čo sa udialo? Obrazne, ja som očakávala že sa z Trabantu stane taká Škoda, ibaže mňa to šuplo rovno do Ferrari.

Takže, dostanete nové auto, ktoré ani neviete ovládať a výsledok - dobre ho otrieskate. Tak presne to sa mi stalo. Semináre Journey, najmä seminár - Bez ega a Život transformujúci týždeň boli pre mňa naozaj transformačné. Dobre ma to tam otriaslo (tak som sa dostala k metóde TRE®) a návod ako žiť ako nová, vylepšená Eva som si musela nájsť sama.

Niekedy to bol prúser, inokedy víťazstvo. Našťastie mi metóda Cesta dala jednu dôležitú informáciu, ktorú som si k sebe zobrala a ktorej sa držím doteraz – vždy je tu nejaká cesta a vždy je to cesta….

„Len sa spomaľ, stíš, započúvaj, čo naozaj chceš, čo ti hovorí tvoje vnútorné ja a pôjdeš presne tam, kam máš, s láskou, pokorou a rešpektom. Keď si smutná, s chuťou si poplač, keď si nahnevaná, zanadávaj si, ale nezabudni sa na konci dňa pohladiť či poláskať a byť na seba hrdá. Aj toto som ja.“

A ozaj, viete, čo sa stane mne, keď sa naozaj stíšim? Príde super nápad. Jeden, druhý, tretí….Bože, zrazu som kreatívna, odvážna a niekedy až drzá. Milujem ten pocit. Zo Sedembolestnej Panny Márie (tak ma volala moja mama a sestra) je zrazu “drzá“ Eva.

Takže kam ma zaviedlo moje Ferrari?
Nó, išli sme rýchlo, v “korporáte“ už nebolo parkovacie miesto pre tento typ auta, takže som si urobila parkovacie miesto na mieru – HELTENS inštitút vitality. Tu parkujem a sprevádzam ľudí pri výbere, na čom a ako sa chcú v budúcnosti voziť.