Mgr. Katarína Borguľová
Už ako malá som bola zvedavé a aktívne dieťa. Nerozumela som svetu dospelých a ich problémom, pokým som sama nedospela. Avšak pocity spojené s obdobím detstva a dospievania zostali vo mne stále živé a preto je pre mňa ľahké a prirodzené znovu si ich privolať, keď pracujem s deťmi. Či sú to radosti alebo boliestky, prežívam ich spolu s nimi. Mnohokrát ma prestanú vnímať ako „veľkú“ a na chvíľu som ich rovesníčkou. Vnútorné dieťa je mi veľkým pomocníkom pri výchove mojich troch detí, v profesii terapeutky, pedagogičky, špeciálnej pedagogičky, aj keď výtvarne tvorím.
Ako rodič veľmi dobre poznám úskalia rodičovstva, aj jeho napĺňajúcu krásu. Deti a rodičov nevnímam oddelene, ale ako systém, v ktorom sa všetci navzájom ovplyvňujú, či už sú prítomní, alebo nie. V nie vždy ľahkých ľudských osudoch sa spolu s klientom snažíme odhaliť hlbší zmysel a podnety pre ďalší rast a spokojnosť. Hoci sa to môže zdať nefér alebo nemožné, celkom stačí, keď začneme od seba, i keď nás trápi niečo mimo nás.
Verím tomu, že v probléme je vždy ukryté aj jeho riešenie. Nie každý je ho však ochotný hľadať. Resp. nevie, kde začať.
Cesta. Dala mi nástroje, kľúče, ktoré postupne zapadali do zámkov dverí, ktoré som nevedela otvoriť. Zároveň mi ukázala, ktoré nikam nevedú a nechať ich s pokorou tak. V ťažkom období života mi pomohla nájsť samú seba a postaviť sa za seba s láskou. Naučila ma pochopiť pohnútky konania iných ľudí, citlivo vnímať ich strachy a tak k nim aj pristupovať. Moje vzťahy sa vyčistili, pretože si ich už vyberám inak - vedome. A nielen to. Vyberám si aj svoje myšlienky, pretože už viem, akú obrovskú majú moc. Dokážem prijať, „vypočuť“, teda precítiť svoje emócie tak, akoby to boli moje deti. Prestali byť strašiakom, ktorého moc sa zdá nekontrolovateľná a treba ho umlčať, poprieť. Práve naopak – pozvať zosilnieť. A to, paradoxne, netreba nič rozbiť, ani nikomu ublížiť. Vďaka Ceste viem, čo znamená „počúvať svoje telo“ a že je to naozaj dôležité, pretože nikdy neklame. Na rozdiel od mysle, ktorú často riadia podvedomé strachy a teda aj ona pred nimi naše konanie svojimi pseudoulogickými konštruktami. Jednoducho, spoznala som svoje ego, naučila som sa zladiť spoluprácu mysle, emócií a tela a používať to všetko v súlade s mojim poslaním bez toho, aby som bola ich bábkou alebo obeťou. „Cestovaním“ spolu s nimi prichádzam k odpovediam na moje otázky, ktoré by som márne hľadala inde. Pozývam aj Vás na Vašu Cestu - k sebe samým, tam kde je Domov.
Ako rodič veľmi dobre poznám úskalia rodičovstva, aj jeho napĺňajúcu krásu. Deti a rodičov nevnímam oddelene, ale ako systém, v ktorom sa všetci navzájom ovplyvňujú, či už sú prítomní, alebo nie. V nie vždy ľahkých ľudských osudoch sa spolu s klientom snažíme odhaliť hlbší zmysel a podnety pre ďalší rast a spokojnosť. Hoci sa to môže zdať nefér alebo nemožné, celkom stačí, keď začneme od seba, i keď nás trápi niečo mimo nás.
Verím tomu, že v probléme je vždy ukryté aj jeho riešenie. Nie každý je ho však ochotný hľadať. Resp. nevie, kde začať.
Cesta. Dala mi nástroje, kľúče, ktoré postupne zapadali do zámkov dverí, ktoré som nevedela otvoriť. Zároveň mi ukázala, ktoré nikam nevedú a nechať ich s pokorou tak. V ťažkom období života mi pomohla nájsť samú seba a postaviť sa za seba s láskou. Naučila ma pochopiť pohnútky konania iných ľudí, citlivo vnímať ich strachy a tak k nim aj pristupovať. Moje vzťahy sa vyčistili, pretože si ich už vyberám inak - vedome. A nielen to. Vyberám si aj svoje myšlienky, pretože už viem, akú obrovskú majú moc. Dokážem prijať, „vypočuť“, teda precítiť svoje emócie tak, akoby to boli moje deti. Prestali byť strašiakom, ktorého moc sa zdá nekontrolovateľná a treba ho umlčať, poprieť. Práve naopak – pozvať zosilnieť. A to, paradoxne, netreba nič rozbiť, ani nikomu ublížiť. Vďaka Ceste viem, čo znamená „počúvať svoje telo“ a že je to naozaj dôležité, pretože nikdy neklame. Na rozdiel od mysle, ktorú často riadia podvedomé strachy a teda aj ona pred nimi naše konanie svojimi pseudoulogickými konštruktami. Jednoducho, spoznala som svoje ego, naučila som sa zladiť spoluprácu mysle, emócií a tela a používať to všetko v súlade s mojim poslaním bez toho, aby som bola ich bábkou alebo obeťou. „Cestovaním“ spolu s nimi prichádzam k odpovediam na moje otázky, ktoré by som márne hľadala inde. Pozývam aj Vás na Vašu Cestu - k sebe samým, tam kde je Domov.
