Ing. Dušana Drgoncová
Nebolo to tak dávno, keď som žila v presvedčení, že všetko sa musí diať podľa mojich predstáv. Bolo to obdobie, kedy som prikladala veľký význam pracovným úspechom a nechávala voľný priebeh posudzovaniu svojho okolia z úrovne vlastného ega. Mala som pocit, že všetko mám pod kontrolou.
Moja prvorodená dcéra bola pre mňa naplnením túžob a poznávania bezhraničnej lásky. Všetko to krásne som brala ako samozrejmosť. Pri druhom dieťati však nebolo zrazu samozrejmé nič a moje doterajšie istoty sa začali rozpadať. Syn sa prihlásil na svet predčasne a postupné odkrývanie jeho zdravotných problémov založených na genetickej poruche vo mne spôsobovalo obrovské burácanie negatívnych pocitov. Nechápala som, čo sa deje... a prečo sa to deje mne... Hnev voči sebe samej sa striedal s nenávisťou voči celému svetu. Nevedela som, čo ma čaká. Nepoznala som synovu diagnózu, ani prognózu. Až keď moja myseľ neustále atakovaná vlastnými nevypovedanými otázkami pochopila, že odpovede jednoducho neexistujú, začala som hľadať skutočné riešenia. Bolo ich mnoho...teoretických i praktických... medicínskych i alternatívnych... Mnohé zlyhávali na mojej slabej viere.
Keď som v roku 2008 objavila knihu Cesta od Brandon Bays, zaiskrilo to vo mne opäť nádejou. Tá však rýchlo zhasla, pretože moja rodinná situácia mi nedovoľovala vycestovať na zahraničné semináre. Terapia Cesta si ma však našla sama v roku 2013, kedy sa konal prvý vzdelávací seminár na Slovensku. Bolo to v čase, keď som v dôsledku vlastnej bezmocnosti čoraz viac prispievala k narušeniu mojich vzťahov s rodinou a keď mi unikal zmysel všetkého, čo som robila. Vtedy prišlo jednoznačné rozhodnutie. Niečo v mojom živote sa musí zmeniť!
V nasledujúcich mesiacoch som absolvovala celý terapeutický program. Nebolo ľahké vrátiť sa späť a prežívať opäť to, čo bolo mysľou zabudnuté. Nie vždy som mala silu ponoriť sa do emócií, ktoré som v sebe uzatvárala. Každý dotyk s mojou minulosťou však vo mne prehlboval poznanie, že riešenia mám k dispozícii. V návrate k sebe samej. V pochopení a odpustení. V prijatí a láske.
Nebolo to tak dávno, keď sa predo mnou otvoril iný svet. Ten skutočný. Svet, v ktorom všetko má svoj zmysel.
Moja prvorodená dcéra bola pre mňa naplnením túžob a poznávania bezhraničnej lásky. Všetko to krásne som brala ako samozrejmosť. Pri druhom dieťati však nebolo zrazu samozrejmé nič a moje doterajšie istoty sa začali rozpadať. Syn sa prihlásil na svet predčasne a postupné odkrývanie jeho zdravotných problémov založených na genetickej poruche vo mne spôsobovalo obrovské burácanie negatívnych pocitov. Nechápala som, čo sa deje... a prečo sa to deje mne... Hnev voči sebe samej sa striedal s nenávisťou voči celému svetu. Nevedela som, čo ma čaká. Nepoznala som synovu diagnózu, ani prognózu. Až keď moja myseľ neustále atakovaná vlastnými nevypovedanými otázkami pochopila, že odpovede jednoducho neexistujú, začala som hľadať skutočné riešenia. Bolo ich mnoho...teoretických i praktických... medicínskych i alternatívnych... Mnohé zlyhávali na mojej slabej viere.
Keď som v roku 2008 objavila knihu Cesta od Brandon Bays, zaiskrilo to vo mne opäť nádejou. Tá však rýchlo zhasla, pretože moja rodinná situácia mi nedovoľovala vycestovať na zahraničné semináre. Terapia Cesta si ma však našla sama v roku 2013, kedy sa konal prvý vzdelávací seminár na Slovensku. Bolo to v čase, keď som v dôsledku vlastnej bezmocnosti čoraz viac prispievala k narušeniu mojich vzťahov s rodinou a keď mi unikal zmysel všetkého, čo som robila. Vtedy prišlo jednoznačné rozhodnutie. Niečo v mojom živote sa musí zmeniť!
V nasledujúcich mesiacoch som absolvovala celý terapeutický program. Nebolo ľahké vrátiť sa späť a prežívať opäť to, čo bolo mysľou zabudnuté. Nie vždy som mala silu ponoriť sa do emócií, ktoré som v sebe uzatvárala. Každý dotyk s mojou minulosťou však vo mne prehlboval poznanie, že riešenia mám k dispozícii. V návrate k sebe samej. V pochopení a odpustení. V prijatí a láske.
Nebolo to tak dávno, keď sa predo mnou otvoril iný svet. Ten skutočný. Svet, v ktorom všetko má svoj zmysel.
