Eva Sakalová

herečka, absolventka semináru Intenzívna Cesta

Na odporúčanie kamarátky som si prečítala knihu od Brandon Bays - Cesta. Po prečítaní knihy som chcela ísť na jej seminár a zažiť si Cestu na vlastnej koži. Zaujal ma príbeh Brandon a to, ako vymyslela Cestu - spôsob ako pomôcť ľuďom.
Zároveň som v tom období mala fyzický problém – ekzém a chcela som nájsť jeho psychickú príčinu. Chcela som sa ponoriť do seba a zistiť, aký vzorec správania som si nevedomky a dávno vytvorila, ktorý tento ekzém privoláva.
 
Na seminári som si prirodzene sadla vedľa dievčiny, ktorá mala to isté ochorenie bez toho, že by som o tom vedela. Počas tohto víkendu sme mali možnosť si samotný proces Cesty vyskúšať. Vyhovovalo mi, že sme sa navzájom v dvojiciach nepoznali. To, že som mohla niekomu pomôcť a viesť ho Cestou, ma napĺňalo radosťou.  Úplne som to s ňou prežívala a bola som šťastná, že môžem byť pri jej objavovaní. Moje prvé dojmy po procese boli hlboké. Povyplavovali sa rôzne skryté emócie, cítila som sa veľmi unavená, ale tak správne. Ako keď vám padne kameň zo srdca. Doslovne.
 
Celý život som nevedome emócie potláčala, niektoré som ani nevedela ako vyzerajú. Na doskách divadla som sa vlastne učila ako ich navonok prejavovať. Napr. málokedy som plakávala a keď áno, tak len tak ticho, keď ma nikto nevidel. Nevedela som, ako mám plakať. Cesta mi tiež ukázala, ako sa dá s emóciami pracovať. Aj vďaka nej som začala vnímať to, čo môžem zlepšiť a viac precítiť.
 
Cesta je veľmi dobrá forma, ako sa ponoriť hlbšie do seba a pochopiť vďaka nej niečo, čo môžete neskôr aplikovať v živote, na sebe aj na druhých. Nevyrieši vám celý život a nebudete vďaka nej osvietený. Samotná práca na sebe po Ceste prirodzene pokračuje, no je vedomejšia a ľahšia. Cesta je veľmi benefitná a treba vnímať jej podstatu v každodennom živote a s tým pracovať ďalej.