Šarm: Nie je to zázrak

Vlasto Feiner (36) bol ešte pred šiestimi rokmi praktický finančný manažér, ktorý študoval obchodovanie na burze a emóciami sa príliš nezaoberal. Zmenila to choroba.

Zdroj: časopis Šarm
Dátum: február 2015


O metóde Cesta som počula už viackrát, ale ako správny skeptik som ju automaticky zaradila do kolonky k jasnovidcom, veštcom a zázračným liečiteľom. Môj názor nezmenila ani informácia, že Vlasto Feiner trpel svojho času ulceróznou kolitídou, čo je chronický zápal hrubého čreva a podarilo sa mu z toho dostať. Práve naopak. Moja skepsa ešte vzrástla. Napriek tomu som jeho príbehu dala šancu. Nehovorím, že keď si ho prečítate, budete utekať na terapiu, určite vás však zaujme.
 


Chcel som sa vyliečiť

Predstavte si muža, ktorý sa vyzná vo financiách a začne sa zaoberať obchodovaním na burze. „Lákala ma sloboda, ktorú mi tento biznis dá. Môcť pracovať z ktoréhokoľvek miesta na svete, žiadne dochádzanie do kancelárie,“ hovorí. Hoci predstava peňazí bola až na druhom mieste, rozhodne nebol typom človeka, ktorý študuje duchovnú či filozofickú literatúru. „To bolo ďaleko od mojej reality.“ Keď mu však jeho školiteľ načrtol, akú veľkú rolu hrajú pri obchodovaní emócie a že je preto dobré poznať psychológiu tohto biznisu, nebránil sa. A tak sa dostal k metóde s názvom Cesta.

Paradoxné je, že hoci zážitkový seminár ocenil a začalo sa mu dariť, pracovné vízie museli ustúpiť chorobe. Lekári mu totiž diagnostikovali ulceróznu kolitídu. „Moja imunita slabla. Postupne som sa dostával do stavu, že mi kvôli diagnóze už nezaberali ani antibiotiká na bežné choroby. Napriek tomu som stále žil v presvedčení, že mám brať lieky a „oni“ ma vyliečia. Že mňa sa vlastne moja choroba, ktorú som mal onálepkovanú ako nevyliečiteľnú, netýka.“ A to napriek tomu, že ho lekári informovali, že keď sa jeho stav nezlepší, po rokoch mu budú musieť časť čreva vyoperovať. „Bol to pohľad na ženu, ktorej sa to naozaj stalo, čo ma primäl k rozhodnutiu, že vyliečiť sa musím chcieť ja sám,“ spomína. 
         
Kým predtým hľadal praktické riešenia, ako s chorobou žiť, potom začal na internete hľadať ľudí, ktorým sa podarilo vyliečiť. „Našiel som troch. Všetci zmenili stravovanie. Jeden sa dal na hladovku, dvaja na surovú stravu, ale všetci napísali, že si človek musí poriešiť vlastnú emocionalitu, pretože tam tkvie príčina tejto choroby. Ja som ju začal riešiť prostredníctvom Cesty.“

Po dvoch rokoch klasickej liečby začal s diétou. Pár dní hladovka, neskôr surové šťavy a surová strava, postupne pridal aj varenú. „Vďaka strave som sa síce nevyliečil, ale symptómy prešli. Po pár týždňoch som lekárovi povedal, že som nebral lieky a zmenil som stravu. Chápal moje rozhodnutie, povedal, že to nie je pre každého, ale prijal to. Faktom totiž bolo, že z vredov na hrubom čreve sa stali len jazvy.“

Na tom, že sa dnes, už štyri roky cíti zdravý, má však podľa neho hlavnú zásluhu to, že zmenil svoje vnútorné nastavenie. Odstránil príčinu a následok zanikol.

Podobných príbehov už som počula desiatky. Zázračné uzdravenia len vďaka tomu, že duša presvedčí telo, že nie je choré. Zdá sa mi to príliš jednoduché, než aby to bola pravda. Duplom, ak autorka tejto metódy Brandon Baysová vo svoje knihe píše, ako sa za sedem týždňov sama zbavila nádoru na maternici „len“ svojou riadenou meditáciou. „Ona mala však za sebou dvadsať rokov práce na sebe, meditovala, robila osobnostné kurzy, cvičila jógu, žila zdravo a v dobrom manželstve. Mne to trvalo rok, kým som mohol povedať, že som zdravý. A niekto sa nevylieči vôbec,“ prekvapí má Vlasto Feiner suchým konštatovaním. Cesta vraj negarantuje vyliečenie a už vôbec neodmieta klasickú liečbu. „Nikto by si tu nedovolil povedať vám, nechoďte na chemoterapiu, zabudnite na lekárov.“
 

Ľahkosť bytia

Tak v čom teda tkvie „zázrak“ Cesty? „Nie je to zázrak, naopak, tá metóda sa drží pri zemi,“ vysvetľuje Vlasto Feiner. „Vychádza z toho, že keď potlačíte emóciu, v tele nastane chemická reakcia, ktorá zasiahne aj bunky. A preto človeka učí, ako v sebe emócie spracúvať. Väčšina z nás má totiž tendencie nepríjemné pocity, ktoré prichádzajú, zo života vytesňovať, vyhýbať sa im, potláčať ich. A oni sa v nás usádzajú a spôsobujú nezdravé vzorce správania a aj choroby. Cesta naopak hovorí „prežiť si“ ich. Keď treba, vrátiť sa aj do spomienok, uvoľniť zabudnuté pocity a potom ich nechať odísť.“

Fakt je, že mnohí z nás dnes v sebe nosia celé spektrum emócií, ktoré ťažko spracúvajú - od depresie, stresu a strachu, cez nedefinovanú nespokojnosť až po hnev a nenávisť.

Prirodzene ma však zaujímalo, ako konkrétne sa Cesta prejavila vo Vlastovom živote. „Bol som dosť introvertný človek, ktorý pocity potláčal. Dokonca aj vtedy, keď som začínal s diétou, som bol v neustálom napätí, aby bolo všetko bio, aby som do seba nepchal žiadnu chémiu, bol som podobný ako moje črevo počas ulceróznej kolitídy - jedným slovom - strnulý. Neznamená to však, že dnes som už extrovert. Som stále rovnaký. Aj dnes mám obavy a niekedy strach,“ prekvapí ma. Skôr som čakala reči o tom, ako sa s optimistickým pohľadom na svet všetko podarí. „Nie, to, čo sa zmenilo je, že dnes už viem, že to zvládnem, a preto som uvoľnenejší. “ A keby sa vrátila vaša choroba, nepoloží vás to? nedá mi nespýtať sa. „Som presvedčený, že nie.“

Ak si odmyslím teórie ako emóciami mením svoju bunkovú pamäť, rozdiel medzi mnou a Vlastom Feinerom je jeho istota, že zvládne všetko negatívne, čo príde. A ide z neho väčšia ľahkosť bytia. Zaujímavé je, že dosiahol aj ten pocit slobody zo začiatku príbehu. Hoci inak. Chcel byť slobodný fyzicky, dnes je slobodný duševne.

Teória Cesty vyzerá pekne. A niekto sa v nej môže nájsť. Žiadna cesta vám však negarantuje zázračné uzdravenie a kto garantuje, klame. Ale začať sa popri klasickej liečbe zaoberať aj svojou psychikou a prežívanými pocitmi nemôže byť na škodu. Ako sa hovorí, niet čo stratiť.    

Nevyliečiteľná

„Vyliečiť ulceróznu kolitídu nie je možné,“ tvrdí gastroenterológ MUDr. Csaba Podlupszki. Dá sa však liečiť. Ochorenie sa prejavuje  hnačkami, s prímesou krvi a hlienov, častým nutkaním na stolicu… Áno, symptómy môžu vymiznúť vďaka liečbe, vhodne nastavenej diéte a po zmene životného štýlu. Pacienti však stále berú lieky. Niektorí ich žiadajú po polroku vysadiť, čo je možné skúsiť, hoci ja odporúčam brať ich stále. A to najmä z toho dôvodu, aby sa predišlo vzniku rakoviny hrubého čreva. Ulcerózna kolitída má totiž predispozíciu pre jej vznik. Mal som pacientov, ktorí mali len jednu ataku (aktívnu fázu so symptómami) a odvtedy sú už niekoľko rokov v kľude. Náhla zmena - užívanie antibiotík alebo stresová situácia však môžu viesť k tomu, že sa črevo znova zapáli.“